Dobré café
Peter Šulej: Elektronik café
Námestovo, Solitudo 2001
Peter Šulej od prvej polovice 90. rokov zaznamenáva v literárnom dianí rôznorodé aktivity. V rámci nich sa na jednej strane snaží vyhýbať všetkému čo súvisí s tradíciou, no a na druhej strane rovnakou mierou preferuje inováciu, nové trendy či prístupy v umení. Týmto spôsobom sa mu podarilo etablovať vydavateľstvom Drewo a srd, podobne aj básnickou trilógiou Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998), v ktorej síce nájdeme množstvo neošúchaných prvkov, ale najpresvedčivejšie podľa mňa ukázal svoje kvality v zbierke sci-fi poviedok Misia (1995), za rovnomennú poviedku získal 2. cenu Karla Čapka (1993). Zbierku poviedok Elektronik café vnímam práve z tohto zorného uhla ako pokračovanie a kultivovanie pozitívnych hodnôt v spisovateľovom vývoji. Pod motivačnú zložku Šulejových próz sa nepochybne podpisuje silná zhoda medzi spomínanou osobnostnou črtou – prístupom k tradícii a žánrom, veď kde inde, ak nie v sci-fi možno v týchto súvislostiach hľadať adekvátnu formu sebavyjadrenia.
Jednotlivé poviedky v najnovšej knihe sú výrazovo i významovo podnetné. Prvé dve časti Saldek a V sieti obsahujú päť poviedok a pri ich čítaní si prídu na svoje tí, ktorí majú v obľube napätie a akciu. Šulej ich buduje ako prózy s tajomstvom: úlohou narácie je kľučkovať tak, aby sa tajomstvo odhalilo až v závere. Takmer v každom prípade záver dokonale prekvapí, občas som však pocítil infiltráciu situácií z akčných filmov. Druhé dve časti Vzťahy a Konštrukcie sa od tejto koncepcie kvalitatívne vzďaľujú: namiesto kalkulácie s pohybom deja do popredia vystupujú úvahové prvky. Aj tu sú samozrejme postavy a dej, ale zatieňujú ich názory a reflexie, sústredené okolo daného existenčného problému. Filozofický podtext zvýrazňujú niektoré vážne morálne postrehy: manipulácia s človekom, duchovné vyprázdnenie vzťahov, nihilizmu, drogová či počítačová závislosť atď.
Odhadujem, že cieľová skupina čitateľov bude najmä z radov mládeže. Šulej vie vynikajúco zužitkovať prácu so slovníkom, využíva slová z poklesnutej slovnej zásoby, neologizmy, zloženiny, takisto vie šikovne oboznámiť s počítačovou a kybernetickou terminológiou bez toho, aby zostal v dojmoch čo len náznak poučovania. Okrem toho bude zrejme mládeži bližšie prostredie, postavy a ich životné peripetie. Nuž, kniha Elektronik café je u nás vcelku vyváženým vkladom do intenzívnej poviedkovej tvorby, v sci-fi sa určite zaradí medzi vrcholy, ale najdôležitejšie asi je, že niekomu môže spríjemniť cestu vlakom či vyprovokovať k zamysleniu.
Radoslav Matejov
