Vyhľadávanie
MilaniuM 2014
„Básnická tvorba Jána Zambora súvisí s jeho celoživotnou literárnovednou a prekladateľskou dráhou.“
Básnik, literárny vedec a prekladateľ Ján Zambor prichádza v básnickej zbierke Dom plný neviditeľných s textami úzko spätými s domovom a so spomienkami naň. Názov zbierky je poskladaný zo slov z prvého odseku básne S otcom: „Dom, náhle pustý, / tých, čo v ňom žili, neopustí. / Je plný – / blízkych / neviditeľných.“ Predstavuje teda básnikov rodný dom, ale nielen to. V kontexte celej zbierky môžeme symboliku domu vnímať aj ako priestor básnikových múz a inšpirácií. To odzrkadľuje aj rozdelenie na päť častí vymedzených inšpiráciou z inonárodnej alebo slovenskej literatúry, tematikou domova a rodného kraja a slovenskou jazykovou či literárnou tradíciou. To, že každá báseň je viac alebo menej citeľná spomienka autora, je vyjadrené aj explicitne – udaním mesiaca, roku a niekedy aj miesta jej vzniku.
Zamborovo vnímanie básne sa pohybuje na osi modernosti, ktorú jednoznačne chápe ako inovačné umelecké tvarovanie básne prepojené s prácou so zvukovou stavebnosťou. Básnická tvorba Jána Zambora súvisí s jeho celoživotnou literárnovednou a prekladateľskou dráhou. V básňach tejto zbierky sa preto často objavujú odkazy na texty alebo básnické postupy autorov, ktorých tvorbe venoval pozornosť v početných štúdiách a prekladoch. Vo výskume ho zaujímajú autori s kvalitnými, hodnotnými a podnetnými textami. Inšpiráciu pre svoju najnovšiu básnickú zbierku čerpá nielen zo slovenskej, ale aj z inonárodnej (španielskej, ruskej, lužickosrbskej) poézie. Často sa stáva, že prevzatý prvok ešte inovuje. Takýto postup môžeme pozorovať napríklad v básni Zaklínanie smiechom s podtitulom Variácia na báseň Velimira Chlebnikova, ktorá vznikla inšpiratívne pri Zamborovom preklade Chlebnikovovej básne s rovnomenným názvom (uverejnená v časopise Fragment 4/2012). Tak ako Chlebnikov, podobne aj Zambor v nej veľmi tvorivo narába s koreňom slovesa smiať sa, čím vytvára priestor pre vznik veľmi zaujímavých, často vtipných aj absurdných novotvarov.
Ďalší inšpiračný rozmer pociťujeme v básňach „kraskovského“ typu, v ktorých je väčší dôraz kladený na interpunkčné znamienko – pomlčku ako významový prvok básne. Príkladom je báseň Zimný topoľ, ktorá už svojím názvom čitateľovi naznačuje motivické prepojenie s Kraskovou básnickou tvorbou. Pri čítaní básne Rútňava sa nám zase môžu analogicky vybaviť aj Štrpkove básnické experimenty s rozdeľovaním slov na slabiky na konci jednotlivých odsekov.
Hlboký zážitok z čítania Zamborovej poézie môže čitateľ dosiahnuť pri básňach tretej časti. V nej azda básnik najviac rozvinul svoj zmysel pre zvukové tvarovanie básne, ktoré veľmi citlivo prepojil s tematikou domova a spomienky. Básne sú bohaté na rozličné typy rýmov, asonancie, slovné hry a dôležitým významovým stavebným prvkom sa stáva aj presah.
Zamborov Dom plný neviditeľných predstavuje priestor, v ktorom sa autor ocitol so svojimi spomienkami i literárnymi skúsenosťami a plne inšpirovaný pozýva čitateľov, aby prekročili jeho prah.
