Vyhľadávanie
Kniha Dosť bolo lásky (Ikar) ma najprv trochu odradila názvom. Mať dnes v titule beletrie slovo láska považujem za autorskú samovraždu každého, kto ašpiruje na istú umeleckú úroveň svojej tvorby. Je totiž natoľko významovo a kontextovo vyčerpané, že nemôže znamenať viac ako klišé! Iba ak... Ak by sa našlo predsa len niečo nové, no to by chcelo veeeľký talent. Kniha Magdalény Cisárovej vyšla v edícii Mám talent, čo by takto narýchlo pekne sadlo, ale nemusí to byť presvedčivým argumentom. Tým sa pre mňa stala zadná časť obálky s pozitívnymi vyjadreniami A. Halvoníka, D. Nagya a Z. Belkovej. Považujem ich za znalcov literatúry s vyčítaným vkusom.
Románová novela Dosť bolo lásky je druhým dielom autorky pochádzajúcej od Trnavy. Zachytáva nešťastný osud hlavnej hrdinky Letície, ktorá vyrastá bez otca s matkou alkoholičkou. Neskôr sa dostáva na vysokú školu, kde ju požiada o ruku spolužiak Lukáš z dobre situovanej rodiny, teda z opačného rodinného a sociálneho pólu, na akom žije ona. Do tohto užšie vymedzeného sveta však vstupuje aj ten širší novembrovou revolúciou v roku 1989. Letíciina socialistická mladosť vyúsťuje do kapitalistickej dospelosti. Jej manželstvo s Lukášom je šťastné, ale nie natoľko, aby odolalo Lukášovmu podnikateľskému naturelu a túžbe po peniazoch a už vôbec nie závislosti, ktorú Letícia v sebe nosí ako temne driemajúce dedičstvo po matke.
Autorka výborne zvládla na malej prozaickej ploche kus nedávnej histórie, a to vďaka šikovnej kompozícii mierne chronologicky a príčinne rozlámaných stručných obrazov a epizód, ktoré sa v čítaní prehľadne poskladajú do časovej postupnosti a logických súvislostí. Práve vytváranie celého komplexu deja v predstavách je príjemný čitateľský zážitok. Ďalším plusom je práca s autorským rozprávačom, ktorého občas pohltí personálny, čím rozprávanie dostáva osobnejšiu „šťavu“ a pestrosť danú optikou postáv. Horšie je to však so žánrovým presolením tragickosti. Osud Letície chce byť veľmi osudový: nešťastie strieda ďalšie, až podľa Murphyho zákonov čitateľ ľahko predpokladá, že čo sa nepokazilo, pokazí sa čoskoro. Pôsobí to únavne, pritom celá tragédia je dopísaná už na začiatku – hľa, prvá veta: „Mala naozaj všetkého dosť a nevedela, ako ďalej.“ Príbeh tak pôsobí staticky ako exemplum. Druhým autorským potknutím sú filozofujúce pasáže, niekedy zamotané a niekedy až smiešne: „Do mozgu implantovaný novodobý transformer ho manipuloval a hnal životom.“ Celkovo je to však dobre zvládnutá kniha, čo podčiarkuje záver: dokonale odľudštený, chladný, bez citu a... lásky. S prekvapením zistíte, ako priliehavo to korešponduje s názvom.
