Vyhľadávanie
Bratislava, Forza Music 2012
Už je denástou knihou pre deti a mládež sa prihovára svojim čitateľom, najmä tínedžerom, známy spisovateľ a prekladateľ Roman Brat.
Dielo rozdelil na dve časti . V prvej hlavný protagonista Michal usilovne trénuje tenis, smúti za zosnulou matkou, zamiluje sa do Moniky, ktorej diagnostikujú nádor na mozgu a treba ju operovať, stojí pred dilemou tenis alebo maľovanie… V druhej sa spovedá z kĺzavého pádu, do ktorého sa dostal, keď už nevedel a nechcel vlastnými silami prekonávať údery osudu, najmä smrť… Ale ustavičné byť happy si tiež žiada svoju daň. A tak šestnásťročný Michal je jedným z najmladších hospitalizovaných klientov protidrogového centra. Optimisticky ladený záver sa opiera o Michalovu novú lásku… Autor teda na princípe druhého tenisového podania naznačuje, že aj po prvom nevydarenom podaní hra ešte nie je úplne zahodená, oprava je aj v živote možná. Aj keď to znie ako poučenie, v texte Brat vôbec nemoralizuje. V románovej skratke sú dobre vystihnuté predstavy, problémy a „postihnutia“ tínedžerov na prahu dospelosti. Najväčším vývinovým oblúkom prechádza, pochopiteľne, Michal.
Prozaická romanca Romana Brata opäť, ako v iných dielach, poukazuje na jeho spriaznenosť so španielskou literatúrou. Aj Monika sa v nemocnici, aby sa nenudila, učí španielčinu a Michalovi ako odkaz ostane v pamäti niekoľko španielskych slovíčok, z ktorých najčastejšie používa padre (otec, kňaz). Slovíčko používa s vyzývavosťou, trúfalosťou, zanovitosťou, až po katarzii sa do jeho používania vkráda zmier, naznačujúci možnú budúcu pokoru k etymológii všetkých slov a významov života. K slovám a výrazom ešte toľko: autor sa neobáva použiť ani niektoré „jemnejšie“ vulgarizmy, vedomý si toho, že pády do pekla na zemi nie sú sprevádzané verbálnou uhladenosťou. Druhé podanie zase trochu zľahčuje život na hru. Aby sa dalo dýchať, aby človeka nepremáhali depresie. Aj preto možno povedať, že ide o kvalitnú, silnú a vhodnú knihu pre dospievajúcich.
