Vyhľadávanie
Pre dospievajúcich čitateľov
Roman Brat: Mordovisko. Bláznivé príbehy zo školy a okolia, Bratislava, SPN – Mladé letá 2009
Bláznivé deviatacké príbehy o trochu bláznivej škole, akú by si zrejme mnohé dospievajúce decká želali, pripravil Roman Brat svojim čitateľom v novej knihe Mordovisko. Je to priliehavý názov pre deviatacké predprijímačkové morenie a aj pre rizikové pracovné podmienky deviatackých učiteľov a personálu školy. Avšak aj v tomto prípade platí, že naľahko netreba veriť ani len názvu. Mordovisko je totiž v skutočnosti tvorivá a zábavná hra, s ktorou vyhrajú „súťaž o najlepšiu súťaž“ deviataci a vyslúžia si aj odmenu – trojdňový výlet.
Súťaž vymyslel sám riaditeľ školy, Gejza Miazga, citlivý, no predovšetkým uletený a medzi kolegami obávaný hráč. (Aktívna účasť v súťažiach a hrách je na príkaz tohto riaditeľa povinná aj pre učiteľov.) Tí skôr narodení, aj vďaka výtvarným odkazom ilustrátora Miroslava Regitku, si cez Gejzu Miazgu pripomenú seriálovú rodinu Miazgovcov. Výmyselníkom à la Aladár Miazga je tu Boco, rozprávač príhod. Zdravým puberťáckym spôsobom čitateľa ohuruje, skúša a naťahuje. Každý príbeh má byť vlastne hádankou, či sa udalosť stala, alebo nie. Hra na pravdu je podmaňujúca. Niektoré príhody čitateľa dostanú. Avšak aj cez fiktívne udalosti sa Boco delí s čitateľom o skutočné snívania, túžby, rieši si vzťahové a iné problémy dozrievania. Samozrejme, zdieľanie má ešte jedného adresáta – Kláru. Zamilovaný Boco sa po celý školský rok vytrvalo a nakoniec úspešne uchádza o jej priazeň.
Roman Brat sa radí k autorom, ktorí sa odvážne zamerali na cieľovú skupinu dospievajúcich čitateľov. Kvalitných pôvodných titulov je v produkcii pre túto kategóriu „ako šafranu“. Písanie z pozície „nad vecou“, vierohodne, dynamicky prerozprávaný príbeh a uvoľnený situačný humor sú pozitívami štandardného Bratovho rukopisu. Rada pri tomto titule znovu zdôrazním aj úctu k tínedžerom - autorov prístup, ktorý stojí v pozadí jeho textov. Neponižuje čitateľa tým, že by sa mu „podkladal“, lacno si ho kupoval tým, čím sa tínedžeri prejavujú niekedy po autobusoch – nezvládnutými emóciami, vulgárnymi spôsobmi, sladkastým sentimentom. Jeho hrdinovia nie sú šablónovo podané osobnosti (s akými sa často v knižkách pre túto vekovú kategóriu stretávame). Autor strategicky odkrýva ich osobnostné črty v priebehu celej knižky, provokuje čitateľa k tomu, aby sledoval ich vnútorný vývoj, konfrontoval priebežne svoj názor. Slabšou stránkou tejto knihy je pointovanie niektorých príbehov. Napríklad Príbeh o strachopudke Magálovej v závere stráca svoju gradáciu, akoby zvolená zápletka nemala dostatočnú nosnosť, v tomto prípade postava Magálovej pôsobí nepresvedčivo detinsky (na deviatačku).
Kniha Mordovisko je aj o tom, ako sa deti i dospelí učia nasmerovať svoj vnútorný potenciál v prospech iných, v prospech súdržnosti kolektívu. Niekedy veci neodhadnú. No na neúspech reagujú celkom zdravo – neprestávajú skúšať a experimentovať.
Timotea Vráblová
