Marian Jaslovský – Peter Lipa
Vydavateľstvo Slovart 2015
„...boli neodmysliteľnou súčasťou
Nežnej revolúcie...“
Keď mal Marian Jaslovský (1963) 16 rokov, po prvýkrát navštívil Bratislavské jazzové dni. Podobne ako pre ďalších mladých ľudí, aj pre neho predstavoval tento festival ostrovček slobody v rozbúrenom mori socializmu. Jaslovský to v prológu svojej knižky Džezáky s podtitulom Doba a scéna vysvetľuje tým, že Bratislavské jazzové dni boli sociálnou sieťou dávno pred Facebookom. Peter Lipa (1943) prišiel s nápadom na publikáciu v čase, keď sa už Jaslovskému nechcelo písať žiadne knihy. Za sebou mal úspešnú monografickú trilógiu o Dežovi Ursinym, Jarovi Filipovi a Collegium Musicum a cítil vyčerpanie. No nutkanie zosumarizovať štyridsať rokov festivalu a zaspomínať si tak na dávne večery, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou bratislavského života, nad ním nakoniec zvíťazilo.
Marian Jaslovský a Peter Lipa svojím vášnivým a fundovaným opisom džezákov vytvorili zaujímavý publicistický tandem. Každý ročník festivalu v sebe skrýva originálny príbeh, ktorý sa autori snažia zachytiť prostredníctvom prelomových momentov a nezabudnuteľných okamihov. Priestor venujú aj takým detailom, ako sú stánky s občerstvením, koncertná sála či fajčiarsky salónik, kde sa po koncertoch živo debatovalo. Čitateľov pozývajú i za oponu, aby mohli aspoň z diaľky zažiť atmosféru priateľských rozhovorov i tvrdého vyjednávania manažmentu účinkujúcich. Na festival zvyknú chodiť tie najväčšie hudobné hviezdy a až pri ich vymenovaní si uvedomíme unikátnosť celého festivalu. Vystúpenia jazzových velikánov sú však do veľkej miery závislé od financií. Peter Lipa dovoľuje nazrieť aj do tohto sveta tvrdiac, že bez peňazí by nebolo možné zabezpečiť také osobnosti, ako Stanley Clarke či Bobby McFerrin.
Bratislavské jazzové dni sa za štyridsať rokov svojej existencie pretransformovali z lokálneho festivalu na podujatie medzinárodných rozmerov, kde už, ako píše Jaslovský, nemôžete ochrankárovi strčiť do vrecka menšiu sumu, aby vás pustil do sály, či preliezať „načierno“ cez okná toaliet do koncertnej haly. Aj toto všetko kedysi patrilo ku koloritu džezákov...
Autori sa rozhodli pridať pred každú kapitolu sumár najdôležitejších domácich a zahraničných udalostí. Bratislavské jazzové dni totiž odzrkadľovali náladu v spoločnosti a boli neodmysliteľnou súčasťou Nežnej revolúcie, nastupujúceho divokého kapitalizmu, obdobia mečiarizmu či vstupu Slovenska do Európskej únie. Jaslovský tvrdí, že džezáky plnili úlohu nabíjačky batérií vždy, keď sa ľudia cítili mizerne. Bratislavské jazzové dni toho za štyridsať rokov zažili naozaj požehnane a doprajme organizátorom, aby návštevníci mohli aj počas ďalších ročníkov naďalej zažívať ich čaro.
