Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2012
Netradičná. Tak by sa asi najlepšie dala charakterizovať kniha Emília V a tí druhí, ktorá je svojským holdom poprednej slovenskej herečke Emílii Vášáryovej k jej májovej sedemdesiatke. Autorka je síce absolventkou divadelnej vedy na VŠMU, v úvode však zdôrazňuje, že nejde ani o biografiu, ani o odbornú analýzu profesionálnej kariéry, ale, ako sa dočítame na záložke, o „chvejivý pastelový portrét prvej dámy slovenského herectva“. Kým v knihe spomienok Július Satinský – Fantasia con amore z roku 2006 si mohla dovoliť pohybovať sa na hranici reality a fikcie, v tomto prípade bola v komplikovanejšej situácii. Viac-menej totiž žije dlhé roky v zahraničí, takže aj keď pozorne sleduje kultúrny život vo vlasti, prekladá divadelné hry a píše, slovenské divadelné predstavenia navštevuje príležitostne, nevraviac o slovenskej a českej filmovej a televíznej tvorbe. Rozhodla sa preto o akúsi kombináciu literatúry faktu s beletrizujúcimi vstupmi, ktoré sa prelínajú so spomienkami, rozhovormi a asociatívnymi zamysleniami a korešpondujú s obrazovým materiálom. Navyše, oslovila vyše dve desiatky herečkiných spolupracovníkov a kolegov, ktorí sa vyjadrili na tému Emílie V. Sú to napríklad režiséri (Ľubomír Vajdička, Peter Mikulík, Jozef Bednárik, Emil Horváth, Martin Huba), teatrologičky (Zuzana Bakošová-Hlavenková, Soňa Šimková, Jana Bžochová-Wild), herci (Božidara Turzonovová, Juraj Slezáček, Marián Geišberg, František Kovár, Zuzana Kocúriková, Viera Richterová), ale aj divadelní kritici či dramaturg alebo ľudia zo zákulisia, ako inšpicient, maskérka a kaderníčka, požiarnička a iní… Nuž a na záver vhodne zaradila vyznanie Milkinho manžela Milana Čorbu z jeho knihy Oproti času. Všetko zredigovala a kultivovane zjednotila známa prekladateľka a publicistka Michaela Jurovská.
Populárne knižné rozhovory, ale i zásadnejšie novinárske interview vyžadujú od herca, aby prezentoval vlastné postoje a názory neraz v krutej konfrontácii. Ako novinárka som sa neraz stretla s vetou: Načo otázky a odpovede, napíš o mne radšej sama, ako ma vnímaš. Autorka túto nevyslovenú požiadavku splnila. Napriek tomu ma mrzí, že sa z tejto knihy čitateľ dozvie veľa o tom, ako vnímajú Milku Vášáryovú druhí – ale iba útržkovito to, čo si myslí ona sama. I tak je to však nahliadnutie do akejsi trinástej komnaty…
Na náš knižný trh prišlo aktuálne netradičné laudatio, ktoré má nadčasovú platnosť. Kombinácia žánrov, rozhovorov bez konca a hra so slovnými asociáciami a metaforami môže občas iritovať až miasť, ale v konečnom dôsledku možno konštatovať, že vznikla pôsobivá a záslužná kniha.
