ENCYCLOPAEDIA BELIANA 3

Slovenská všeobecná encyklopédia

Tretí zväzok Č -- Eg

Bratioslava, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied 2003

Keď má človek písať o niečom takom zázračnom ako Encyclopaedia Beliana, mimovoľne sa musí brániť pokušeniu odpísať všetkých tých päťsto mien, ktoré sú uvedené na úvodných stranách realizovaného projektu tohto diela. Asi toľko všakovakého personálu, spolupracovníkov, autorov textov, obrázkov, máp a dokumentov, konzultantov, oponentov, vedeckých redaktorov musela totiž dať dohromady, a veru aj zúradovať, hŕstka redaktorov z Encyklopedického ústavu SAV, ak mal uzrieť svetlo sveta taký opus magnus, akým Beliana bezo sporu je. Nehovoriac o vyše štyridsiatich inštitúciách, ktoré tento vydavateľský projekt podporili (sú medzi nimi banky i kultúrne inštitúcie, ba dokonca aj bratislavský policajný zbor, ale azda najviac inštitúcií cirkevného charakteru). Nie je možné vymenovať ani ich časť, a preto azda postačí konštatovanie, že dielo je zrkadlom kultúrnej tradície i aktuálneho stavu slovenskej vedy, ktorej inštitucionálne základy sa dnes nebezpečne chvejú, ak sa priam nekymácajú.

Tretí zväzok najväčšieho encyklopedického projektu v dejinách Slovenska (celá Slovenská všeobecná encyklopédia má obsahovať dvanásť zväzkov a je časovo rozvrhnutá na dvanásť rokov) vychádza z ľahko pochopiteľných dôvodov až po dvoch od druhého zväzku a obsahuje odhadom okolo osemtisíc hesiel. Jeho redakčná uzávierka bola k 31. 12. 2002. Je v ňom napríklad zachytená taká traumatizujúca i upokojujúca udalosť, akou bol vznik Československej republiky, jej existencia až po rozdelenie Česko-Slovenska a opätovný vznik slovenského štátneho útvaru. S desaťročným odstupom je zrejmé, že celé bytie, trvanie i rozchod bolo nanajvýš dramatickou udalosťou, ktorú naskutku nemožno odbaviť konštatovaním niekoľkých faktov, ale že v takom koncíznom tvare, akým je encyklopedické heslo, zabrala okolo jedenásť strán. Popri ďalších dôležitých heslách tu nájdeme napríklad aj heslo Demokracia (na dvoch stranách). Azda najväčší priestor v tomto zväzku sa ušiel heslám o Egypte. Zaberajú až pätnásť strán a to ešte budú pokračovať aj v ďalšom zväzku. Heslá o Egypte sú skutočným zhrnutím poznatkov o ríši spred troch tisícročí, ktorej pamiatka sa v dnešnej dobe teší nebývalej konjunktúre. V hesle o Dubčekovi zas nájdeme napríklad poctivo pozhŕňané poznatky o medzinárodných i domácich oceneniach, ktoré svedčia o popularite tohto slovenského politika. No nielen dejiny sú predmetom Beliany. Poznatkovo vzácne sú heslá o prírode a jej histórii, prírodných konšteláciách a útvaroch, počínajúc geológiou a botanikou nekončiac.

Súčasťou encyklopédie je, pravdaže, množstvo obrazového a grafického materiálu od náčrtov a máp po významné výtvarné diela. Obrazový materiál na milimeter presne vykrýva priestory medzi heslami a je v podstate rovnocenným partnerom textov. A ako ináč, opäť máme príležitosť obdivovať precíznu výtvarno-technickú a grafickú prácu Pavla Čisárika, Lucie Lučeničovej a Petra Semančíka. Má zásluhu na tom, že Encyclopaedia Beliana je aj dokumentom slovenského knižného dizajnérskeho fortieľu, ktorý prejavil rovnaký zmysel pre účelnosť, ako aj pre krásu chvíle a estetiku priestoru. Zdá sa, že práve účelná triezvosť spojená s dobrým vkusom a akurátnou veľkorysosťou vo výbere papiera, typografie, farebnosti a strihu obrazového materiálu je niečo, čo sa dosť nápadne líši od encyklopedických diel západnej proveniencie, kde často prevláda samoúčelný efekt a do očí bijúca luxusnosť, ktorá ide nezriedka na vrub faktografickej hodnovernosti a poznatkovej úplnosti.

Takže summa summarum: najvýznamnejšie slovenské encyklopedické dielo vzniklo bez ideologických či mocenských závislostí a je preto zrkadlom zrelého národa. Je to pohľad Slovákov na seba cez svet, pohľad sveta na malé Slovensko, ktorému sa občas nedá rozumieť. V našom prostredí nemáme až tak často príležitosť byť hrdí, ale tentokrát nám príležitosť na hrdosť priam vyšil azda najširšie koncipovaný tím v slovenských dejinách, ktorý pod organizačnou taktovkou Encyklopedického ústavu SAV opäť dokázal, že zázraky sa konajú, ak sa chce a vie.

Alexander Halvoník