Vyhľadávanie
Písal sa 5. november 1991, keď vo vodách Atlantiku v blízkosti ostrova Tenerife našli mŕtve telo 68-ročného mediálneho magnáta Roberta Maxwella. Smrť tohto muža, ktorý pochádzal z Podkarpatskej Rusi, je doteraz záhadou.
Maxwellova jachta Lady Ghislaine vplávala deň predtým do prístavu Santa Cruz v severnej časti Tenerife. Večer vystúpil na breh, večeral v meste, vrátil sa na jachtu, vybavil nejaké telefonáty a vo svojej kajute si ľahol do postele. Ešte po štvrtej ráno ho videl jeden člen posádky stáť na palube. Akoby čakal na východ slnka. O 9.45 loď zakotvila v Los Cristianos v južnej časti Tenerife. Telefonáty mu prepájali do kajuty, ale hovory nedvíhal. Nebolo ho, Robert Maxwell už nebol na jachte. Podvečer, keď už zapadalo slnko a helikoptéra pátracej služby sa vracala na základňu, zbadal pilot škvrnu na mori. Spustil sa nižšie a na hladine uvidel holého chlapa s roztiahnutými rukami a nohami. Na brehu ho identifikovali ako Roberta Maxwella.
Britský novinár a spisovateľ John Preston napísal strhujúcu biografiu nasýtenú faktami, dobrodružstvom i drámou. Tri roky strávil výskumom a písaním. Za knihu Pád. Záhada Roberta Maxwella získal v roku 2021 prestížne ocenenie Costa Book Award a tento rok vyšla v kvalitnom slovenskom preklade Jany Kutášovej Trajtelovej vo vydavateľstve N Press.
Robert Maxwell sa narodil v júni 1923 v Podkarpatskej Rusi, vtedy ešte súčasti Československa, v mestečku Solotyvno. Bol tretím dieťaťom a prvorodeným synom v chudobnej židovskej rodine Hochových. Dohromady bol z deviatich detí, dve z nich zomreli ešte v rannom detstve. Rodina sa tlačila v dvojizbovom drevenom domčeku s hlinenou podlahou. Novorodenci a batoľatá spali v postieľkach zavesených na lanách zo stropu. Preston píše, že ,,v noci museli vyzerať ako flotila malých člnov plaviacich sa tmou“.
Jan, neskorší Robert Maxwell, doma hovoril v jazyku jidiš, ale ako mnoho iných detí v Solotyvne vedel aj po maďarsky, česky a rumunsky. Veľa čítal. Z tých čias si pamätal najmä tri veci: ,,Bolo mi veľmi zima, bol som hladný a veľmi som miloval svoju matku.“ Tá sa v ňom videla tiež. Podľa jeho slov bola presvedčená, že je požehnaný a predurčený zmeniť svet: ,,Môj chlapec bude jedného dňa slávny.“
Mala pravdu, lenže ona sa toho už nedožila. Spolu s ňou zomreli v plynových komorách v Osvienčime jeho dve sestry, brat a starý otec. Otca zastrelili v tom istom tábore. Dve sestry prežili akoby zázrakom. Jedna z nich v koncentračných táboroch Mauthausen a Buchenwald.
Maxwell si do konca života vyčítal, že ako šestnásťročný odišiel v roku 1939 zo Solotyvna a rodinu nechal napospas osudu. Vojna bola na spadnutie a jeho cesta viedla cez Budapešť, Belehrad, Bejrút a Marseille až do Londýna. Menil si mená, vojenské jednotky, učil sa jazyky – pribudla francúzština, nemčina a angličtina. Obdivoval Winstona Churchilla: ,,Tak ako Winston, chcel som bojovať ďalej.“ Legendárny poľný maršal Montgomery mu udelil na jar 1945 Vojenský kríž. Týždeň potom zamieril na armádnej motorke do Paríža, kde sa oženil so svojou veľkou láskou Elisabeth Meynardovou, teda Betty (mali spolu osem detí), ktorá pochádzala zo zámožnej a vzdelanej francúzskej protestantskej rodiny.
Po vojne pôsobil v britskej sekcii spojeneckej misie v Berlíne, kde sa zoznámil s Ferdinandom Springerom, jedným z rodinnej vetvy známych nemeckých vydavateľov. Springerovci mali na sklade obrovské množstvo rukopisov vedeckotechnickej literatúry, ktorú potom začal vydávať Robert Maxwell vo Veľkej Británii. Neskôr vyšlo najavo, že prostriedky na tento projekt získal od britskej spravodajskej služby MI6.
Prišli iné veľkolepé projekty, o. i. založenie vydavateľskej a distribučnej spoločnosti Pergamon, úspešný boj o získanie londýnskeho denníka Daily Mirror, záchrana a získanie upadajúceho New York Daily News a všetkým sa prelínal súboj s iným vydavateľským magnátom – Rupertom Murdochom.
A nakoniec je tu tridsať rokov neobjasnená smrť. Bola to nehoda, vražda alebo samovražda? Vdova Betty nepripustila samovraždu, lebo to bolo podľa nej v rozpore s Bobovou povahou. Podozrievala aj posádku jachty.
Aj Preston naznačuje spravodajské služby v pozadí. Ale vzápätí spochybňuje aj tieto náznaky. Izraelský Mosad? Vari by mu päť dní po tom, ako ho zlikvidovali, vystrojili takmer štátny pohreb?! Mimochodom, v Jeruzaleme bola na obradoch aj skupina černobyľských školákov, ktorým Maxwell zariadil, aby ich dopravili lietadlom do Izraela a poskytli im liečbu.
,,Jeho smrťou odišiel zo scény kolos... Môžete ho milovať alebo nenávidieť, jemu podobný tu už nikdy nebude,“ napísal o Robertovi Maxwellovi jeho priateľ, známy britský komentátor Joe Haines.
John Preston: Pád. Záhada Roberta Maxwella
Preklad: Jana Kutášová Trajlerová
Bratislava: N Press, 2022
