Vyhľadávanie
O vede nielen vážne
Štefan Luby: Fascinácia Nobelom, Bratislava, Veda 2009
Po troch knihách s biografickými črtami vedcov (Moji intelektuáli I.,II.,III.) a dvoch knihách s úvahami, cestopisnými črtami, esejami (Cestovná správa z kongresu o ničom..., Poriadok verzus chaos) vydal dlhoročný manažér slovenskej vedy (donedávna predseda SAV) Štefan Luby ďalšiu knihu Fascinácia Nobelom. Jej názov odvodil od viacerých textov o Nobelových cenách a A. Nobela považuje za „fascinujúcu osobnosť, za človeka, ktorý prepojil inovácie s aplikáciami“. Luby hovorí vážne o vede, degradovaní vzdelania a vedy v našej spoločnosti, jej postavení dnes i perspektívach. Zároveň s nadhľadom, trochou irónie i humoru upozorňuje na aktuálne otázky vo vede, kultúre, umení. Súbor Lubyho textov uvádza obšírny predslov Rudolfa Chmela.
Prvú časť knihy tvorí 13 cestopisných čŕt a esejí z návštev rôznych miest a krajín, v ktorých autora niečo zaujalo: od Istambulu, Baku, Zaragozy, cez Ženevu, Tallin, Štokholm, Londýn... až po Kóreu. Niekde sa vo svojich úvahách vracia aj k predošlým návštevám na základe starších poznámok (napr. čím sa líšime od Maďarov a v čom sme si podobní). Všetky reflexie sa týkajú zahraničia až na jednu výnimku – Štúrovci v tieni Alžbety – túto reflexiu venoval histórii spisovnej slovenčiny. V mnohých črtách dominuje fyzika, ktorú autor považuje a kráľovnú vied, ale v ďalších sa inšpiroval hudbou, výtvarným umením, architektúrou či kultúrou.
Pestrá obrazová príloha oddeľuje túto časť od druhej časti textov, v ktorých nájdeme nielen novoročné príhovory, ale aj mnohé netradičné postrehy a úvahy skúseného intelektuála, čo sa snúbia s iróniou a humorom. Z nich by som chcela upozorniť výberovo na niektoré myšlienky. Luby konštatuje, že po roku 1989 u nás zavládla averzia k vyznamenávaniu, ale „čoskoro sa však ukázalo, že spoločnosť sa bez radov, cien, medailí nezaobíde, nehľadiac na to, že vo vede neraz suplujú nedostatočné finančné ohodnotenie“. Mimoriadne aktuálnej téme – byrokracii – sa Luby venoval z hľadiska grantových systémov. Upozornil na skutočnosť, že „vedeckí pracovníci sú preťažení písaním grantových žiadostí, skladaním svojho programu z viacerých grantov, ktoré sa zákonite prekrývajú, vynútenou produkciou publikácií a teda robením jalovej práce... Kvantifikácia vedy v scientometrii hovorí o počtoch, ale nie o obsahu prác“. Do tretice ešte ukážka toho, že i seriózny výskum sa ocitne neraz v zvláštnych situáciách. Ide o udeľovanie Ig Nobelových cien, ktoré sa odovzdávajú od roku 1991 tým, čo publikujú svoj výsledok v uznávanom periodiku. Napr. cenu za literatúru získala G. Brown z Austrálie za štúdiu, ako „určitý člen „the“ komplikuje život každému, kto sa snaží zoradiť veci podľa abecedy“, alebo českí kolegovia s Japoncami a Švajčiarmi „skúmali vplyv žuvačiek s rozličnými príchuťami na rozloženie elektromagnetických polí v mozgu“. Toľko len na ilustráciu, hoci by sa dali vybrať aj iné myšlienky, úvahy, či humorné postrehy.
Lubyho Fascinácia Nobelom je pootvorením dverí do málo známeho sveta, často uzavretého sveta vedy, ktorú autor vníma vážne, s úsilím vplývať na veci verejné, ale aj vidieť ich z tej veselšej stránky. Preto môže kniha osloviť nielen úzky kruh vedeckej komunity.
Lýdia Čelková
