Vyhľadávanie
Osvietený diktátor
Ignacio Ramonet. Fidel Castro. Životopis pre dva hlasy. Bratislava, Ikar 2007
Výnimočný človek napísal výnimočnú knihu o výnimočnom mužovi – tak by sa dal v skratke charakterizovať osviežujúci životopis Fidela Castra podávaný vo forme rozhovorov, ktoré spolu dva roky viedli El Comandante a známy francúzsky intelektuál. Ignacio Ramonet, šéfredaktor Le Monde Diplomatique a spoluzakladateľ Svetového sociálneho fóra ponúkol na takmer 650 stranách plastický obraz človeka, ktorý je najdlhšie úradujúcim štátnikom planéty, ktorá dôverne poznal takmer všetkých lídrov po roku 1945 od Nehrúa, Násira, Tita a Chruščova, cez Kennedyho, Nixona, Cartera a Reagana až po Arafata, Indiru Gándhíovú, Gorbačova a Jána Pavla II. K jeho priateľom patrili najvýznamnejší intelektuáli a umelci našej doby ako Jean-Paul Sartre, Ernest Hemingway, Graham Greene, Arthur Miller, Pablo Neruda, Gabriel García Márquez, Oliver Stone či Noam Chomsky. Už to je dobrý dôvod na rozsiahly rozhovor.
Ramonet sa našťastie vyhol zvyčajným pokrytecky moralizujúcim portrétom o kubánskom vodcovi a všímal si všetky dôvody, prečo sa stala z povstaleckého veliteľa legenda a z legendy fenomén. Nevyhýba sa chúlostivým otázkam dodržiavania ľudských práv, Castrovo zdôvodnenie väznenia oponentov považuje za nepresvedčivé a jeho správanie za neospravedlniteľné. Ale nemôže si nevšímať, čo táto krajina pod jeho vedením dokázala, že kubánska revolúcia je napriek tunajšej propagande stále inšpirujúca pre milióny ľudí na celej planéte, ktorí sa usilujú dosiahnuť v sociálnej oblasti aspoň to, čo sa podarilo na Kube. Rovnako upozorňuje, že hoci odporcov režimu u nás počuť najhlasnejšie, lojalita väčšiny Kubáncov voči revolúcii je politickou realitou. Nie je to náhoda. Kuba pod vedením Fidela Castra zlikvidovala rasizmus a negramotnosť, zrovnoprávnila ženy, výrazne zredukovala detskú úmrtnosť, investovala obrovské peniaze do kultúry a športu a jej úroveň vzdelávania a zdravotníctva ju zaraďuje medzi najvyspelejšie krajiny sveta, pričom v mnohých ukazovateľoch za ňou zaostávajú aj USA. Nervozita a bezmocnosť jeho protivníkov je obrovská. Kubu nezlomilo ani to, že ozbrojené komandá z Floridy tu podnikajú krvavé útoky, vďaka čomu patrí tento ostrov medzi krajiny s najväčším počtom obetí terorizmu (viac ako tritisíc). Sám Castro prežil desiatky pokusov o atentát. Preto sa aj naďalej správa ako vojnový veliteľ s cieľom udržať zoči-voči ohrozeniam čo najväčšiu mieru jednoty. Riadi sa pritom heslom svätého Ignáca z Loyoly: „V obliehanej pevnosti je každý rozbroj zradou“.
Ramonetova kniha je vynikajúca. Predstavuje nám muža, ktorý napriek všetkým negatívam dokázal takmer pol storočia brániť obliehanú krajinu, ktorý sa vyznačuje fenomenálnou pamäťou a ktorý zostal sám sebou napriek droge moci (porovnajte si to so stavom, čo robí moc s človekom v strednej Európe už po štyroch rokoch). Ramonet vychádzal z filozofie, že nie je možné, aby človek vystavený toľkej kritike západných médií nedostal možnosť ponúknuť svoju osobnú verziu. Jeho zámer sa vydaril a pred nami leží priame svedectvo o veľkých bojoch, ktoré poznačili Castrov život. Za to si zaslúži obdiv a vydavateľstvo Ikar vďaku za odvahu, s ktorou uviedla na trh toto výnimočné, ale bezpochyby kontroverzné dielo.
Eduard Chmelár
