Vyhľadávanie
Vedomosti rôzneho charakteru sú prístupné nielen deťom, ale aj dospelým, ktorí zostali v kladení otázok istým spôsobom nedospelí a majú v sebe dostatok energie a chuti na nové myšlienky… Vydavateľstvo Slovart pre tieto uvažujúce typy už dlhšie pripravuje tituly vynikajúcej edície 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať. Už sme si mohli prečítať Matematiku, Filozofiu, Manažment z novších spomeňme Fyziku a Digitálny vek. Všetky sledujú najdôležitejšie fakty, vyberajú z daných oblastí smerodajné objavy, utrieďujú ich chronologicky, ale aj do obsahovo súdržných celkov – všetko spestrujú ilustrácie a citáty osobností.
Fyzika má tieto kapitoly: Hmota v pohybe, Skryté vo vlnách, Kvantové záhady, Rozpad atómov, Priestor a čas. Kniha je prehľadným a pochopiteľným kaleidoskopom modernej fyziky, ale aj všetkých záhad, ktoré čakajú na jej budúce riešenia. Viacerí autori popularizujúci fyziku však už dávnejšie poukazujú na to, že zjednodušený výklad má v tomto smere trpké hranice a na populárnej úrovni sa prosto nedajú vysvetliť niektoré zásadné zákonitosti. Len sa rozpamätajme na október a na Nobelovu cenu za fyziku – získali ju Peter Higgs a Francois Englert za to, že ich matematický postup súvisiaci s Higgsovým bozónom v štandardnom modeli bol správny a potvrdený nedávno v hadrónovom urýchľovači v CERN-e. Vzrušenie okolo týchto záležitostí je obrovské, o čom svedčí aj v médiách zdomácnený názov Higgsovho bozónu božská častica – každopádne, keď ste si o tom čítali v pestrých tlačených i elektronických zdrojoch, určite ste mali dojem, že hoci texty majú byť o tom istom, akoby ste si prezerali rozdielne príbehy! Prosto, nedá sa to vysvetliť len tak. A teraz si to rozbaľme, teda povedzme si recept, čo na približné, naozaj približné, pochopenie tejto nobelovky potrebujeme. Najprv dobrý základ: Newtonove pohybové a gravitačné zákony, vhod padne aj druhý termodynamický zákon, určite treba vedieť základy z Einsteina a najmä osvojiť si fotoelektrický jav, a aby sme to mali na kope, pridajme si Planckov zákon, kvantovú fyziku, Heisenbergov princíp neurčitosti a Schrödingerovu mačku, samozrejme, Rutherfordov atóm, jadrové štiepenie aj jadrovú fúziu, tak sa dostaneme k štandardnému modelu, odtiaľ treba skočiť k Veľkému tresku a kozmickej inflácii a znovu sa vrátiť do mikroškály Feynmanovými diagramami, pre istotu si uvedomiť aj strunovú teóriu a M-teóriu a napokon pristáť v cieli: v božskej častici! K tomuto výpočtu dodávam dve správy, jednu dobrú a druhú zlú. Tá dobrá znie: všetko spomenuté, aj s kapitolou o božskej častici, je v knižke, takže ak nabudúce budete čítať článok o Higgsovom bozóne, už to bude pohľad cez redšiu hmlu. Tá zlá: eufória okolo Higgsa sa viaže na štandardný model, ktorý vysvetľuje princípy existencie a fungovania 4,9% hmoty (upresnené po misii satelitu Planck, v knihe sa udáva staršia hodnota 4%), tej našej bežnej hmotičky, pričom v ňom ešte nie je zahrnutá gravitácia – a to ostatné, čo okolo nás a vo vesmíre prevažuje (tmavá energia a tmavá hmota), TO nepoznáme a ešte len spoznávame a obávam sa, že keď už Higgsov bozón je na hranici výkladovej zrozumiteľnosti, TO ďalšie už zľahka nepredýchame. Aspoň sa teraz potešme z toho, čo máme a čo môžeme pochopiť vďaka peknej a múdrej knižke zo Slovartu!
