Vyhľadávanie
Vysoká hodnosť – tragický osud
Jozef Bob
Generáli
Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2009
Naše územie bývalo v histórii často miestom bojových operácií, ale vysoké generálske epolety si vyslúžilo len málo Slovákov – spomeňme napríklad medzinárodného dobrodruha Mórica Beňovského, ktorý dostal generálsku hodnosť v službách francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., či takmer jeho súčasníka, levočského rodáka Karola Jozefa Hadika, hrdinu vojen proti Turkom i Napoleonovi, ten to dotiahol až na poľného maršala.
Najnovšia kniha Jozefa Boba Generáli nás presviedča, že ani vysoká vojenská hodnosť nezaručuje život plný uznania. Autor mapuje príbehy siedmich slovenských generálov, ktorí lampasy získali počas prvej a druhej svetovej vojny, a na ich osudoch zobrazuje tragické a rozporuplné stránky slovenských dejín prvej polovice dvadsiateho storočia. Z týchto siedmich generálov ani jeden nezomrel v boji zasiahnutý guľkou nepriateľa, len dvaja zomreli prirodzenou smrťou, ale v nemilosti režimu a zabudnutí – Ferdinand Čatloš, Anton Pullanich. Jozef Bob opisuje aj záhadnú smrť Milana Rastislava Štefánika, ktorá je dodnes predmetom mnohých polemík a špekulácií. Jeho smrť až príliš hrala do kariet mocenským špičkám nového štátu a Bob upozorňuje na podivné správanie prezidenta Masaryka, ktorý sa nezúčastnil ani na Štefánikovom pohrebe, ani na odhaľovaní mohyly na Bradle. Zarážajúci bol i jeho postoj k Štefánikovej matke a rodine po smrti hrdinu.
Prípravy Slovenského národného povstania približuje Jozef Bob prostredníctvom spomienok ministra národnej obrany Slovenskej republiky generála Čatloša, zoznamuje čitateľa s jeho plánmi uskutočniť vojenský prevrat, otvoriť karpatské priesmyky a bez boja nechať prejsť sovietsku armádu cez územie Slovenska. Lenže politická situácia nebola tomuto plánu naklonená, rovnako ako aj podobným zámerom povstaleckého vedenia. Sovietska strana nemala záujem na samooslobodení Slovenska bez boja, ona v rámci svojich politických koncepcií potrebovala ideu bratstva spečateného krvou. Povstalecký pohľad na prípravu SNP približuje Jozef Bob očami blízkeho spolupracovníka pplk. Goliana, aj keď ho nemenuje, znalec histórie vie, že ide o kpt. Milana Poláka. Golian po vypuknutí Povstania bol povýšený na generála, neskôr ho vo funkcii hlavného veliteľa vystriedal Rudolf Viest, jediný generál slovenskej národnosti v predmníchovskej ČSR. Ich osudy sa skončili tragicky, padli do nemeckého zajatia a podľa oficiálnej verzie boli zastrelení v nemeckom koncentračnom tábore, podľa neoficiálnych indícií skončili v sovietskych gulagoch. Mohli by hovoriť nepríjemné pravdy o sovietskej „pomoci“ SNP. V nemeckom zajatí sa tragicky naplnil aj osud ďalších slovenských generálov – Štefana Jurecha a Augustína Malára. Najtragickejší bol ale osud legendárneho partizánskeho veliteľa majora a po oslobodení generála Viliama Žingora, ktorý po vojne chcel ďalej pokračovať v boji za ideály Povstania, napokon ho popravili vlastní, ak takto môžeme nazvať tých, ktorí tu v 50. rokoch vládli. Ústav pamäti národa vydal nedávno publikáciu Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol. (ed. Róbert Letz a Pavol Matula), ktorá prostredníctvom dobových dokumentov približuje jeden z najväčších vykonštruovaných politických procesov na Slovensku i v celej ČSR (konal sa 18. – 21. októbra 1950 v Bratislave). Viliama Žingora na základe falošného obvinenia, že je vodcom „reakčných živlov“ na Slovensku, odsúdili na trest smrti.
Tragické generálske osudy sa touto knihou nekončia. Možno bude Jozef Bob pokračovať ďalšou časťou – osobností na spracovanie má dostatok – už v knihe Generáli sa objavuje záhadný spravodajský stotník Ján Stanek, neskorší legendárny povstalecký železný kapitán, po vojne generál, ktorý rovnako ako aj ďalší povojnoví generáli Kováč, Kristín, Bodický, Širica, skončil v komunistickom žalári, zaujímavý je aj osud Mirka Vesela, ktorý musel pred uväznením radšej voliť emigráciu, paradoxne v štáte, pred ktorým bránil Slovensko.
Ján Bábik
