Vyhľadávanie
Ako čítať recept na výrobu človeka
Matt Ridley: Genóm. Autobiografia druhu v 23 kapitolách
Bratislava, Remedium 2004
Nedávne zmapovanie 23 párov chromozómov tvoriacich ľudský genóm sa už dnes považuje za jeden z najväčších objavov všetkých čias. Jeho význam, zdá sa, si však laická verejnosť stále neuvedomuje ani zďaleka. A práve to sa jej pokúša vysvetliť kniha, ktorá (vzhľadom na neuveriteľné tempo nových a nových zistení v tejto oblasti) prichádza k slovenskému čitateľovi možno predsa len trošku oneskorene. Správa, že mapa genómu je úplná, bola v dejinách ľudstva skutočne ohromujúcim okamihom: po prvý raz v histórii života na Zemi dostal jeden druh príležitosť čítať svoj vlastný recept. V genóme nie je ukrytý iba kľúč k liekom na dedičné choroby. Je v ňom obsiahnutý aj kľúč k dávnym filozofickým hlavolamom, v neposlednom rade aj k otázke, odkiaľ a ako je určované naše konanie a čo znamená ten zvláštny pocit, ktorý nazývame slobodná vôľa.
Genóm nám umožňuje uvedomiť si, že sme potomkami spoločnosti, nie individuálneho druhu. S výnimkou niekoľkých nepatrných odchýlok má každá bytosť na Zemi rovnaký genetický kód. Všetci vlastne používame ten istý jazyk. Nábožensky založení ľudia by to mohli považovať za dobrý argument, že bolo iba jedno stvorenie, jedna jediná udalosť, keď sa zrodil život. Posledné výskumy nám priniesli úžasné poznanie: všetok život je jeden. Morské riasy sú naším vzdialeným bratrancom a antrax blízkym príbuzným. To nie je mystická teória. Jednota života je dnes už empiricky overený fakt.
Napriek kresťanskému posolstvu však ľudský druh v žiadnom prípade nie je vrcholom evolúcie. Evolúcia totiž nepozná vrcholy a niečo také ako evolučný pokrok neexistuje. Prírodný výber je jednoducho proces, pri ktorom sa živé formy menia, aby sa prispôsobili nespočetným príležitostiam, ktoré im poskytuje prírodné prostredie a iné formy života. Ľudské bytosti predstavujú ekologický úspech. Sú pravdepodobne najrozšírenejšími veľkými živočíchmi na celej planéte. Je ich vyše šesť miliárd, čo sa spolu rovná asi 300 miliónom ton biomasy. Jediné veľké zvieratá, ktoré konkurujú tomuto množstvu alebo ho prevyšujú, sme domestikovali (kravy a kury) alebo sú závislé od ľudských obydlí (vrabce a potkany). Niet síce pochýb o tom, že za ekologickú úspešnosť ľudského druhu platíme vysokú daň a že sme odsúdení na nie príliš vzdialenú katastrofu – ale doposiaľ sme ešte stále úspešní...
Je pravdou, že príbeh našej ekologickej a sociálnej evolúcie rozprávajú iba dve percentá genómu, ale tie dve percentá sú čertovsky dôležité – odlišujú nás napríklad od šimpanzov. To, čo sa na poli genetiky vykonalo za posledných päť až šesť rokov, revolučným spôsobom mení naše poznatky zo školských lavíc. Na ilustráciu tejto zložitosti postačí príklad, že mendelovská genetika nie je pri vysvetľovaní dedičnosti v reálnom svete dôležitejšia ako euklidovská geometria pri pochopení tvaru dubu. V prudkých sporoch o geneticky modifikovaných organizmoch a množiacich sa dôkazoch o klonovaní a genetickom inžinierstve sa verejnosť domáha práva, aby bola vypočutá. Po prečítaní tejto knihy pochopíme, prečo je správne požadovať, aby o týchto veciach nerozhodovali iba experti a prečo je zmapovanie ľudského genómu čímsi oveľa závažnejším ako vedou. Iba tak môžeme mať nádej, že poznanie bude pre ľudstvo požehnaním, a nie kliatbou.
Eduard Chmelár
