Nemožno prehliadnuť, že spisovateľ Gusto Murín je mužom činu. Celé sa to začalo úspešnými knihami o mafii a mafiánoch na Slovensku všeobecne, a o najslávnejšom mafiánovi Mikulášovi Č. zvlášť. Knihy tvorili materiály, ktoré sa označujú ako „verejne prístupné zdroje“. Skrátka, ide o novinové články, reportáže, internetové správy, blogy, diskusie. Skúsený autor si potom zvolí časovú os, časť materiálov pospája s autorským komentárom, časť prerozpráva. Keď má talent tieto „spojtexty“ a „prerozprávania“ podať v čitateľsky príťažlivej forme, úspech na seba nenechá dlho čakať. Murín si túto metódu osvojil dokonale, ba čo viac, získal aj cit, kde je ešte medzera na trhu. Po prevalení sa kauzy Gorila, keď optimisti mrzli na námestiach a pesimisti si ťukali na čelo, si autor okamžite uvedomil reálne nitky a väzby spájajúce živých či nebohých mafiánskych bossov s finančnými žralokmi z Penty a J&T, ako aj s ďalšími veľkopodnikateľmi. Tom Nicholson mal smolu, keďže stále nebolo jasné, ako to je so súdnym zákazom jeho knihy, a priznajme si, zďaleka neovláda spôsob dostať sa čitateľovi pod kožu podobne ako Murín. Ale vráťme sa ku Gorilám v podsvetí. Čitateľ, ktorý pozná predošlé Murínove knihy o mafii (Mafia na Slovensku, Mafia v Bratislave, Boss všetkých bossov) skonštatuje, že autor ich vlastne v prvých dvoch tretinách tej najnovšej rešeršuje. Zvyšná tretina knihy sa zaoberá kauzou Gorila a ponúka aj zjavné či skryté väzby medzi organizovaným zločinom a časťou slovenskej podnikateľskej elity. Ostatne, v oboch prípadoch ide o peniaze, a kde sa točia veľké sumy, tam sa logicky objavujú ostrí chlapci s vyholenými hlavami a zároveň aj uhladení veľkopodnikatelia v drahých limuzínach. Murín si spolu so svojím vydavateľom tak trocha huncútsky utiahli z nadšených konzumentov „mafiánskych príbehov“, ale na druhej strane im poctivo ako bonus poskytli slušný prehľad o tom, ako Malchárek nahradil Ruska na poste ministra hospodárstva, kto a ako ťahal za nitky, keď sa štiepila strana ANO, prípadne zimomriavky vyvolávajúcu genézu vstupu skupiny Penta do nášho zdravotníctva a jej (takmer úspešnú) snahu o jeho úplné ovládnutie. Samozrejme, autor nie je investigatívny novinár, ktorý riskuje krk detektívnym pátraním v teréne. Ako som spomínal, Murín aj v prípade tejto „bonusovej“ časti knihy cituje z novinových článkov a z viac či menej bulvárnych printových či elektronických médií, čo na záver knihy korektne priznáva siahodlhým zoznamom zdrojov. To však nič nemení na tom, že táto kniha je zaujímavé, inšpiratívne a smutné čítanie.
P. S. Keďže som ešte ako bulvárny žoldnier trošilinku pomohol prvej mafiánskej knihe Gusta Murína, dovolím si jednu malú veštbu. Kto asi napíše prvú knihu o kráľovi útekov a schovania sa Karolovi M.? Názov by mohol znieť napríklad aj Nitky vedú na Belize…
