Vyhľadávanie
F. R. & G. 2012
Ivica Ruttkayová je vo vedomí kultúrnej verejnosti vnímaná ako dlhoročná redaktorka Slovenského rozhlasu. Svoju básnickú prvotinu Anjeličkárka – Komentáre vydala v roku 2002. O päť rokov neskôr prišla s knižkou krátkych próz a rozhlasových dramatických textov Marilyn miluje literatúru. Našu literatúru obohacuje predovšetkým originálnym výrazom a štylistickou suverenitou.
Básnická zbierka Hadia žena je rozčlenená na desať samostatných oddielov. Aj tento strohý fakt napovedá o autorkinej tematickej vrstevnatosti a rôznorodosti. Ako už vyplýva z názvu, celým jej rukopisom sa tiahne biblické podobenstvo hada s presahom do súčasnej doby. Vychádza z primárneho milostného napätia medzi ženou a mužom. Ťažisko dnešných vzťahov sa presúva, ale vášeň a nenávisť zostáva rovnaká. Jablko hriechu môže byť sladké, ale aj otrávené. Odvrátenú podobu lásky prijíma s istou dávkou trpkosti, ale jej vyrovnávanie je nezaujaté a dôstojné. Ruttkayovej texty môžu pôsobiť na prvé prečítanie vecne a racionálne. Jej ambíciou je udržiavať si odstup od prežívanej skutočnosti. Práve cez tieto atribúty dosahuje vrcholnú presvedčivosť emocionálnej výpovede. Nevyhýba sa ani ironizovaniu stále zložitejších spoločenských podmienok, je sugestívna a nepatetická. Dokáže aj vo vypätom rozpoložení zachovať nadhľad a sformulovať si bolestne pravdivú rovnicu: „plačem, / ale moje slzy / nevidia. / Šíri sa len / ticho, / v ktorom / si začíname rozumieť“. Dôležitým, ale nie prvoplánovým prostriedkom je rozvíjaný motív zrkadla. V ňom Ruttkayová stretá seba v netušených súvislostiach, ktoré sú zdanlivo odtajnené a vzápätí nenávratne stratené. Zrkadlo jej vracia nastavený obraz, ale s jasným vedomím toho, že absolútne dno neexistuje. Poznanie pravdy býva väčšinou nejednoznačné a beztvaré: „zrkadlá zdvojujú“. Výraznou devízou je jej presnosť a sústredenosť, ktorá vedie k zhutnenej obraznosti. Poézia nie je abstraktná disciplína, platia tu pevné pravidlá, a tie Ruttkayová dokonale ctí. Nezabúda ani na pôžitok z objavovania vlastného úžasu. V básni Súmrak bohýň odkrýva svoju skutočnú tvár: „ženské hranice vody. / TERAZ TU, / stretnúť sa, / stretnúť seba, s údivom sa dotknúť svojej tváre“. Proces sebaskúmania, overovania, neustáleho pozorovania a dotýkania tvorí u Ruttkayovej významnú zložku jej uvažovania. Odkrýva pradávne pocity ženy a konfrontuje ich so súčasným svetom ľahostajnosti, uzavretosti a konzumných ideálov. Ruttkayová demonštruje aj svoj obdivný vzťah k výtvarnému umeniu. V básni venovanej maliarke Adriene Šimotovej deklaruje empatický postoj k jej dielu cez prizmu neľahkého ľudského údelu.
Vydavateľ Oleg Pastier si starostlivo stráži vysokú úroveň vydávaných textov. Nepomýlil sa ani v tomto prípade! Svojou kultivovanou výpoveďou s hodnotným posolstvom Ivica Ruttkayová prinavracia radosť z takej činnosti, akou je čítanie poézie. Knižku odporúčam každému, kto má odvahu dovidieť na druhú stranu striehnuceho zrkadla.
