Vyhľadávanie
Zainteresovanosť na svete
Elisabeth Young-Bruehlová
Hannah Arendtová. Z lásky k svetu (2. diel)
Bratislava, AGORA 2005
Preklad Pavol Lukáč, Adriana Komorníková, Petra Šimkovičová
Básne H. Arendtovej preložila Viera Prokešová, úryvky z korešpondencie a z diela Menschen in finsteren Zeiten z nemeckých originálov preložila Ľubica Vychovalá
Filozofka a politologička Hannah Arendtová (1906 – 1975) patrila k významným osobnostiam, ktoré prispeli k utváraniu európskeho a amerického intelektuálneho profilu v 50., 60. a 70. rokov minulého storočia. V početných knižných prácach podala precízne analýzy spoločensko-politického života a príčiny jeho kríz v modernej dobe. O živote a diele originálnej mysliteľky vznikli už viaceré biografické práce, jednu z nich prináša slovenským čitateľom vydavateľstvo Agora (vlani vyšiel prvý, teraz vychádza druhý diel životopisnej práce Elisabeth Young-Bruehlovej Hannah Arendtová. Z lásky k svetu). Nejde o biografiu v zvyčajnom slova zmysle, ale o filozofický životopis. Autorka je Arendtovej bývalá študentka, usiluje sa o čo najkomplexnejší portrét filozofky a politologičky.
Ak v prvom dieli dominovalo rodinné zázemie, detstvo a mladosť Arendtovej, počiatky jej intelektuálneho rastu, ako aj hľadanie vlastnej cesty, druhý diel nám približuje už zrelú mysliteľku, ktorá sa vracia k svojim kľúčovým témam – k totalitarizmu, demokracii, k problému viny, zodpovednosti, spravodlivosti, predovšetkým v kontexte skúseností židovského národa. Autorke sa podarilo skĺbiť osobný príbeh Arendtovej s jej teoretickým a politickým „príbehom“. Do druhého dielu nás uvádza sugestívnym opisom parížskej atmosféry na začiatku 50. rokov. Arendtová sa tam stretáva s francúzskymi intelektuálmi (A. Koyrém, A. Camusom, R. Aronom, s J. Wahlom...), zaujímavé sú jej hodnotenia viacerých osobností, mala kritické výhrady k Sartrovi. Keďže vždy kládla veľký dôraz na priateľstvo, na intelektuálne diskusie, kniha dokumentuje aj túto stránku jej osobnosti. Životopis zachytáva filozofkine kontakty s jej bývalým učiteľom Romanom Guardinim, najmä však s Jaspersom a mnohými ďalšími mysliteľmi. Nechýba ani zobrazenie intenzívneho citového, no rozporuplného vzťahu s Martinom Heideggerom.
Autorka monografie približuje základnú filozoficko-politologickú koncepciu Arendtovej, aj jej metódu „konceptuálnej analýzy“, ktorou sa filozofka usilovala určiť vznik a vývin politických konceptov, a to v ich konkrétnych sociálno-historických podmienkach. Takisto predstavuje Arendtovej analýzy podmienok ľudskej existencie, ľudskej činnosti a priestoru. Načrtáva jeden z centrálnych problémov, ktorému sa venovala, a to rozlíšenie „vita contemplativa“ a „vita activa“ – tento problém si riešila Arendtová aj vo svojom živote ako problém vzťahu filozofie (teórie/kontemplácie) a konkrétnej politiky smerujúcej k lepšiemu svetu.
Osud nemeckej, neskôr americkej filozofky židovského pôvodu využíva autorka na zobrazenie osudov viacerých nemeckých intelektuálov, ktorí boli nútení unikať pred nacistickým režimom – najviac do USA. Kniha zachytáva Arendtovej účasť na akademických a verejných diskusiách týkajúcich sa nielen tragických udalostí židovského národa v 20. storočí, ale aj diskusiách o ľudských právach a demokracii v USA, o usporiadaní Izraela a pod. V týchto diskusiách filozofka vždy prejavila nezávislosť svojho ducha, kritickosť a osobnú odvahu.
Veľkú pozornosť autorka venuje Arendtovej reportáži Eichmann v Jeruzaleme, ktorá vyvolala nesmierne živé polemiky. Filozofka sa v nej vyrovnáva s problematikou radikálneho zla. V tejto azda najzaujímavejšej časti knihy dominujú tri momenty: portrét Adolfa Eichmanna ako „banálneho človeka“ (a nie ako „netvora“), úloha židovských rád v nacistickom konečnom riešení židovskej otázky a právne otázky súvisiace s procesom s Eichmannom, ako aj politické dôsledky a ciele procesu. Arendtová si uvedomovala možné negatívne reakcie na mnohé svoje myšlienky, napokon si vyslúžila aj nepriateľstvo, až nenávisť (obvinili ju z antisionizmu či zo židovskej sebanenávisti). Treba však dodať, že jej názory sa dezinterpretovali a najmä v takejto podobe viedli k emocionálne vypätým polemikám. Arendtovej témy sú vo svete dodnes podnetom na diskusie o problematike viny a spravodlivosti či už na akademickej pôde, alebo vo sfére politiky. Aj keď osobne sa nemôžem celkom stotožniť s jej tézami a pohľadom na otázky viny/spoluviny v súvislosti s holocaustom, som presvedčená, že si zaslúžia, aby boli analyzované, podobne, ako si to zaslúžia otázky fanatizmu, dogmatizmu v akejkoľvek oblasti.
Kniha o Hannah Arendtovej ponúka obohacujúci intelektuálny zážitok zo stretnutia s mimoriadnou ženou, ktorú možno zaradiť medzi popredné osobnosti minulého storočia. Dodám, že obsahuje chronologickú bibliografiu diel H. Arendtovej, rodokmene jej rodiny a ukážky textov filozofkiných básní.
Etela Farkašová
