Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2002
Koncom roku 1894 sa po smrti cára Alexandra III. ujíma vlády jeho syn Mikuláš II. Priznáva, že na vládnutie vhodný príliš nie je. A tak sa skrze neschopného panovníka cársky režim na prelome 19. a 20. storočia ocitá v kríze a izolácii. Zatiaľ čo sa krajina zvíja v jednom ohromnom kŕči chudoby a čoraz otvorenejšej nespokojnosti, cárova rodina rieši zabezpečenie mužského následníka trónu. Keď príde na svet, jeho narodenie neprináša nijakú úľavu – zdedil totiž skrze anglickú kráľovnú Viktóriu, po línii svojej nemeckej matky, hemofíliu.
Ako hovorí autor tejto knihy - ktorá, mimochodom, vyšla poprvýkrát v roku 1971 a dnes tu máme už jej tretie, prepracované, vydanie - Ivan Izakovič (nar. 1934 v Bratislave) v úvodnej časti nazvanej Muž mnohých tvárí: „Sibír tých čias sa priam hmýrila rozličnými sektármi, divotvorcami, pútnikmi” (s. 39). Tu, pánubohu za chrbtom, v dedine Pokrovskoje pri Toboľsku, sa zjavuje Grigorij Jefimovič Rasputin. Ani dátum jeho narodenia nie je presne určený, uvádza sa rok 1864, resp. 1865. Zavraždený bol 30. decembra 1916. Vynikal neobvyklou kombináciou zvrátenosti a svätosti. Postupne získaval vplyv na ľud, cirkevné autority, petrohradskú smotánku, a nakoniec dosiahol až k cárovi. Samozrejme, cez jeho manželku a chorého syna. So ženami to vždy vedel. Dokázal ich ovládnuť po psychickej i fyzickej stránke, opakujúc im neustále, zrejme pod vplyvom vtedy rozšírenej sekty chlystovcov, že človek sa očisťuje cez páchanie hriechu.
Postupne dynamizované rozprávanie, prechádzajúce od historických faktov a dohadov k literárnemu obrazu Rasputina, zabezpečuje neobyčajne pútavé čítanie. Bol nemeckým špiónom? Je zodpovedný za ruské straty počas prvej svetovej vojny? Spomedzi mnohých zaujímavých faktov, uvádzaných autorom, stojí napríklad za povšimnutie, že práve na Rasputinovo naliehanie vznikli zo zajatých Slovákov a Čechov známe légie, hoci pôvodne mali byť cárom prepustení (s. 189-190). Spočiatku disponujúci ohromným vplyvom, však skrze peniaze a najrafinovanejšie pôžitky, ktoré prijímal ako protislužby za svoje odporúčania pre najvyššie miesta, nakoniec začína prekážať. No zbaviť sa ho nebude také jednoduché...
Je zrejmé, že románová freska Ivana Izakoviča presahuje osobnosť Rasputina. Tento je len jedným z míľnikov v dejinách krajiny, ktorú tie najväčšie hrôzy v podobe červeného teroru po októbrovej revolúcii 1917 ešte len čakali.
Jozef Tuchynský
