Recenzia
Michal Schuster
30.11.2007

Zachráňte mi syna – Ivan Izakovič – Otázky zdravia a mravnosti

Otázky zdravia a mravnosti

Otázky zdravia a mravnosti

Ivan Izakovič: Zachráňte mi syna, Bratislava, Ikar 2007

  Ivan Izakovič je čitateľskej verejnosti známy ako vynikajúci beletrizátor skutočných udalostí, ako autor pôsobiaci, ba presahujúci pozície literatúry faktu. Z posledných diel je potrebné spomenúť aspoň to, v ktorom sa citlivo a úspešne zmocnil témy posledných chvíľ ruskej cárskej rodiny.

  Najnovší Izakovičov román vychádza opäť zo zaujímavých, i keď dnes už trochu zabudnutých faktov. Koncom roka 1952 sa prvý raz na svete uskutočnila transplantácia obličky zo živého darcu, navyše od pokrvného. Ani nie šestnásťročnému mládencovi Rénardovi darovala obličku jeho matka. Žiaľ, vtedajšia medicína ešte nebola na dnešnej znalostnej úrovni, mládenec žil s novou obličkou iba 33 dní. Napriek tomu operácia profesora Hamburgera v jednej z parížskych nemocníc mala význam v posune medicíny a transplantácií dopredu.

  Za zdanlivo strohými faktami sa skrýva tragédia človeka i celej rodiny. Izakovič si uvedomil náročnosť ponorov do duší protagonistov francúzskeho príbehu, zvolil si preto radšej rozprávanie z určitého odstupu. Sprostredkovateľom odstupu sa mu stal fiktívny slovenský novinár, emigrant. V závere románu sa zamýšľa nad otázkami etiky transplantácií a mimoriadny kritický osteň mieri na obchodovanie s orgánmi. Prostredníctvom svojho sprostredkovateľa uvažuje nakoniec z pohľadu dneška, aj nad vývojom transplantácií na Slovensku. Treba popravde povedať, že tieto úvahy sa nesú vyslovene na sumarizačnej spravodajskej úrovni. Takto Izakovič spojil pripamätúvanie s varovným prstom i osvetovým pôsobením.

  Na jednej z rovín románu sa zarýva pod kožu aj načrtnutý cynický bulvárny žurnalizmus. Neseriózna honba za senzáciami valcuje trpezlivého a sľubom zaviazaného slovenského novinára. Prisľúbil svojmu priateľovi, že nebude o unikátnej operácii informovať, kým lekári i jeho priateľ nepotvrdia prijatie obličky a pacientovo uzdravovanie. Napokon o operácii ani riadok nezverejní. Čitateľ sa môže pýtať, či novinárska česť, gavalierstvo (v Paríži!) a spoľahlivosť nie sú vlastnosti určené na vymretie, či bezohľadnosť, dotieravosť a neodbornosť nie sú v dnešnej dobe priliehavejšie a častejšie šaty novinárstva. Uprostred tohto marazmu preto poteší seriózne napísaná kniha, síce o neobyčajnej udalosti, pútavá, atraktívna témou i spracovaním, ale stále odborne i človečensky mravná.

Michal Schuster