Vyhľadávanie
Jean Leduc
Historici a čas
Bratislava, Kalligram 2005
Preklad Jana Levická
Bývalý profesorom histórie, pedagóg a autor niekoľkých kníh, Jean Leduc, nepatrí medzi uznávaných francúzskych historikov ani odborníkov na iné humanitné disciplíny, o ktorých vcelku poučene a podľa svojich slov „interdisciplinárne“ píše. Pokúša sa syntetizovať rôzne pohľady na čas a jeho podoby v rozličných vedných, predovšetkým humanitných diskurzoch. Ako to už pri čítaní diel francúzskych teoretikov býva, človek má pocit, že nič mimo frankofónneho priestoru nestojí za reč, že všetky vedecké problémy „objavili“ Francúzi (hlavne tí po druhej svetovej vojne). To sa, samozrejme, týka aj problému „historického času“. Autor akosi zabudol, že už pred pár tisíc rokmi sa v Európe podobnými otázkami zaoberali Aristoteles a jeho nasledovníci (čas Chronos a čas Kairos) a v iných (ázijských) kultúrach zopár mudrcov ešte o pár storočí skôr. Pri čítaní knihy a kvantách odkazov na veľmi zaujímavé práce francúzskych historikov však človeku mimovoľne skrsne v hlave myšlienka, čo robia naši historici? Vráťme sa však k Leducovi a jeho problematike historického „času“. Leduc pozorne sleduje a analyzuje osudy koncepcie temporálnosti, ktorú navrhol francúzsky historik Fernand Braudel. Vyčlenil tri časy: krátky čas, dlhé trvanie a čas konjunktúry, pričom zdôrazňoval potrebu písania historických prác narábajúcich s dlhými trvaniami. Braudelove štrukturalistické ponímanie temporálnosti (cykly, štruktúry, modely, trendy) je dnes už značne neaktuálne, napokon už začiatkom 80. rokov ho kritizovali jeho prívrženci zo školy Análov. Od pokusov o synchronizáciu jednotlivých časov sa prešlo k diferenčným diachróniám. Leduc tiež skúma a opisuje spôsoby periodizácie histórie a rôzne aspekty pri narábaní s časom v učebniciach histórie, polemizuje o potrebe časového odstupu pri písaní najnovších (súčasných) dejín a konečnom zmysle histórie. Nechýba ani krátky exkurz do francúzskeho historiografického myslenia o čase a na záver pojednanie o prepracovanosti štrukturalistickej literárnovednej a historiografickej naratológie. Otázky, v akom čase sa majú písať dejiny a ako vybudovať historiografický text, uzatvárajú túto nanajvýš zaujímavú a podnetnú knihu napísanú ako vstup do problematiky historického času a rôznych prístupov k nemu. Pred vnímavým čitateľom zároveň otvárajú nové znepokojujúce teoretické problémy a perspektívy.
Patrik Oriešek
