Vyhľadávanie
O vojne a mieri
Marshall Missner
Hobbes
Preložila Ľubica Hábová
Bratislava, Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT 2004
Vydávanie filozofickej literatúry nikdy nebolo a v súčasnosti tobôž nie je lukratívnou záležitosťou, väčšina našich vydavateľstiev riadiacich sa zákonmi trhu sa orientuje na „ziskovú“ literatúru, nezohľadňujúc fakt, že najväčším – pravda, kultúrnym, nie ekonomickým – ziskom pre spoločnosť je rozvíjanie kreativity, samostatného myslenia, podporovanie intelektuálneho rastu. Filozofii z tohto pohľadu už tradične prináleží dôležité miesto, preto možno pokladať za záslužný kultúrny čin každé priblíženie dejín filozofického myslenia, spektra jeho súčasných smerovaní či rozpracúvaných tém aj širšiemu okruhu záujemcov. Takýto zámer si vytýčilo vydavateľstvo Alberta Marenčina a v spolupráci s editorom Egonom Gálom pripravilo (s podporou fondu pre knižné projekty v strednej a východnej Európe) pozoruhodný projekt zameraný na predstavovanie významných osobností filozofie. Ako jedna z prvých publikácií v edícii Osobnosti filozofie vyšla monografia Marshalla Missnera venovaná anglickému filozofovi z prelomu 16 a 17. storočia – Thomasovi Hobbesovi. Bol to mysliteľ, ktorý originalitou svojich koncepcií predbehol svoju dobu a v nezanedbateľnej miere predznamenal ďalšie vývinové cesty európskej filozofie, naznačil jej hlavné témy, k akým patrí moc, vzťah štátu a občana či téma poznávania. Missner sa v monografii nevenuje komplexnej Hobbesovej tvorbe, len ju stručne zhrnujúco predstaví a potom upriamuje pozornosť na tie diela, v ktorých filozof rozvíjal úvahy o vojne a mieri. Objasňuje filozofov cieľ pochopiť a vysvetliť príčiny vojen a jeho hľadanie možností, ako vojnám zabrániť. Missner v tomto kontexte zaujímavým, pritom nie zložitým spôsobom sleduje Hobbesov celoživotný sen vytvoriť axiomatický, geometriou inšpirovaný systém obsahujúci tvrdenia o príčinách vojny a o cestách vedúcich k mieru. Systém, ktorý by oslovoval všetkých ľudí a mal by aj silu presviedčať ich, ako jej zabrániť. Z tohto pohľadu skúma základné idey a princípy Hobbesovej materialistickej filozofie, ale aj metódy, aké rozvíjal pri uvažovaní o problémoch vojny a mieru (ide o metódu rozumu a skúsenosti). Popri dominujúcich sociálno-politických aspektoch približuje aj epistemologické hľadiská Hobbesovej filozofie. Zároveň pri tom zohľadňuje kontext Hobbesovej tvorby tak, že umožní vhĺbiť sa do problematiky aj študentom, ktorí sa iba oboznamujúcim s dejinami filozofie, teda aj širšiemu okruhu čitateľov – nefilozofov. A hoci ústrednou témou monografie je téma vojny a mieru v Hobbesovom systéme a v jej súvislosti povaha ľudskej prirodzenosti či spôsoby vládnutia, autor neobchádza ani problémy etiky (slobodná vôľa), náboženstva (interpretácia Biblie), problémy jazyka, skepticizmu a ďalšie. Dokonca približuje aj jeho spory s Descartom (Námietky k Meditáciám).
Príťažlivosť Missnerovho výkladu posilňuje jednoduchý, niekedy až nápadne ústretový jazyk knižky, ale aj vhodný spôsob „aktualizácie“ Hobbesovej koncepcie, ktorej prvky interpretuje cez moderné filozofické teórie (teória rozhodovania, ktorá rozvíja známu dilemu väzňa), ale aj zasadením jeho myšlienok do kontextu súčasného života. Azda nie je náhodné, že Missner sa upriamil v monografii na stále aktuálne otázky vojny a mieru v Hobbesovom diele a priblížil dnešnému čitateľovi sen filozofa o tom, ako premôcť ľudský egoizmus a umožniť pokojné nažívanie v spoločenských celkoch. Sen, ktorý sa dodnes nepodarilo zrealizovať.
Etela Farkašová
