Hodvábnik - Robert Galbraith

Preklad Diana Ghaniová
Vydavateľstvo Plus (Albatros Media) 2015

„Strike zistí, že človeka najviac bolí minulosť...“
 

Zhruba pred rokom vyšla v slovenskom preklade detektívka Volanie Kukučky, o ktorej sa pri pôvodnom anglickom vydaní veľa popísalo, pretože jej autor Robert Galbraith bol mystifikáciou svetoznámej J. K. Rowlingovej. Ako priznáva, splnila si tak želanie byť debutujúcim spisovateľom. Nuž, čo na to povedať, spisovatelia a ich vrtochy! Ale viete, v čom je tento milý detail zaujímavý? Práve svet spisovateľov aj s ich komplikovanými náturami tvorí tému rozprávania románu Hodvábnik. Vydavateľstvo Plus tak oslovuje nášho čitateľa druhým príbehom s hlavnou postavou Cormoranom Strikeom.

Vo Volaní Kukučky sme sa zoznámili s týmto mohutným detektívom, ktorý prišiel ako vojak o časť nohy v Afganistane, jeho asistentkou Robin a ich pracoviskom v Londýne, rovnako ako s prvým prípadom okolo úmrtia modelky Luly Landry. Strike vtedy viedol vyšetrovanie v kontakte s celebritami a bulvárom. Smrť objasnil, a tým sa mu podarilo strápniť políciu, ktorá si myslela niečo úplne iné, čím si v médiách vyslúžil mimoriadnu pozornosť. Aj preto je v pokračovaní vcelku zavalený najmä sledovačkami partnerských prehreškov bohatej spoločnosti, čo je fajn na platenie účtov, ale skutočná výzva pre uplatnenie jeho schopností prichádza do kancelárie až v podobe ošumelej postaršej Leonory Quinovej. Jej manžel Owen Quine sa dlhšie neukázal doma, čo zvykol robiť aj predtým, lebo, a sme pri tom, čo sme spomenuli v úvode, je už raz taký, teda: je spisovateľom. Treba dodať, že neveľmi uznávaným a hrozne perverzným, no manželka by ho už rada kontaktovala! Strike vstupuje do nového pátrania, ktoré sa z hľadania nezvestného mení na hľadanie vraha, keď sa objaví Quinovo telo. Pre čitateľa to znamená vstup do londýnskej vydavateľskej smotánky, pohľad do zákulisia fungovania vydavateľstiev, spoznávanie spisovateľov, vydavateľov, kritikov, redaktorov, manažérov a poodhalenie celej mašinérie okolo vzniku kníh. Ako spisovateľka dobre oboznámená s nuansami tejto oblasti si Rowlingová zvolila azda to najlepšie prostredie na stvárnenie zápletky. Bol to vynikajúci nápad! A pozor, ak by sa to niekomu takto odoka zdalo menej zaujímavé ako divočina bulváru v prvej časti, mýli sa. Strike so svojím zápisníkom, perfektnou pamäťou, postrehom a kombinačnými schopnosťami analyzuje vzťahy, ukazuje nám ich od toho minima pozitívnych, cez ľúbostné, konkurenčné až po maximum nevraživých, ba i vraždivých. Pritom toto súkolesie rozhýbe Quinov rukopis s rôznymi obraznými narážkami na dôležitých ľudí okolo kníh, čím si koleduje o odplatu! Počas vyšetrovania sa detektív dostane do pozície, keď všetkých zainteresovaných, vrátane polície a vydavateľov, naštve a so svojou verziou riešenia zostáva sám. Má však oporu vo svojej asistentke (áno, striedavo to medzi nimi iskrí) a pomôže mu kamarát i nevlastný brat. Toto malé spoločenstvo predstavuje pozitívny pendant voči prefíkanému spoločenstvu vydavateľov a spisovateľov. Strike zistí, že človeka najviac bolí minulosť, čo si uvedomujeme asi všetci, no nebezpečné to začne byť, keď túto bolesť chce niekto preniesť na druhých a do prítomnosti.

Treba povedať, že druhý príbeh je dobrým pokračovaním. Znovu ide o čaro objavovania motívu, rozpletanie zapletených indícií a nie o nejaké tvrdšie motívy. Aj brutálna vražda v Hodvábniku nie je voči tomu, čo si už dnes môžeme prečítať alebo čo môžeme vidieť v kine či v správach, až taká šokujúca. Jej teatrálne prevedenie, salónne vedenie vyšetrovania prezrádzajú evidentné smerovanie poetiky ku klasickej anglickej detektívke. Nedivil by som sa, ak by niekto v Strikeovi uvidel maskulínny klon zjemneného džentlmena Poirota. Agatha Christie sa mu venovala v 33 románoch, Galbraith má zatiaľ na konte dva kúsky: nechajme sa prekvapiť!