Vyhľadávanie
Americký spisovateľ a žurnalista Dave Eggers vo svojich knihách píše o aktuálnych spoločenských témach, ako je globalizácia, ľudské práva, sociálna interakcia. V jeho svetoznámom románe Hologram pre kráľa sa mieša západný a orientálny svet na pozadí viac ako miliónovej zákazky.
Hlavný hrdina je rozvedený, skrachovaný päťdesiatnik Alan Clay, ktorý dostane od života ešte jednu šancu. Kedysi býval dôležitou súčasťou prosperujúceho podnikania, no presun výroby bicyklov do lacnejších krajín a faktor ekonomickej krízy ho priviedli na mizinu. K tomu sa nakopili dlhy, rozpad manželstva a náročná finančná podpora dcéry. Pre korporátnu Ameriku sa stal nezaujímavým, vydáva sa preto do Saudskej Arábie prezentovať kráľovi Abdalláhovi revolučnú holografickú technológiu, ktorá by mala pomôcť pri informačnej tvorbe novovznikajúceho púštneho mesta. S pribúdajúcimi týždňami sa čakanie na kráľa podobá na Ionescove absurdné drámy. Alan si zatiaľ v rozpálenej krajine kráti čas spoznávaním miestneho koloritu, písaním dlhých listov dcére a nočnými úvahami o minulosti či neistej budúcnosti. Ďaleko od domova stretáva svojich generačných kolegov, ktorí chytili druhý dych. No zároveň sú spútaní akýmsi pomyselným ekonomickým väzením a ich finančný osud sa stal závislým na persónach, ktoré ešte ani nevideli.
Prostredníctvom Alanovho arabského vodiča Jusefa autor čitateľovi predkladá mnoho zaujímavostí o tamojších reáliách. Z vyskladanej mozaiky vytuší, že krajina funguje na dvoch úrovniach – oficiálnej a skutočnej – v ktorej sa mieša odvrátená strana náboženských príkazov. V Alanových spomienkach zase konfrontuje zlaté časy americkej výroby. Tieto opisy sú podkuté skutočnými historickými faktami z prostredia známej firmy Schwinn vyrábajúcej bicykle. Inokedy zas Eggers pripomína, ako „trhová chobotnica“ mení obchodné pravidlá rapídnou rýchlosťou. Je si dobre vedomý, že v USA sa teraz neuskutočňujú sny, ale tie sa odohrávajú v krajinách, v ktorých vizionárske požiadavky vládcov menia tradičnú povahu krajiny. To miestnym prináša nervozitu či chlad k cudzincom, a preto sa Alan len pomaly stáva súčasťou arabského sveta.
Impulzom na napísanie tejto knihy bola skutočná pracovná stáž Eggersovho švagra. Do mesta kráľa Abdalláha cestoval ako člen misie nadnárodnej korporácie. Autorove diela tak môžu čitatelia pokojne čítať ako pracovné beletrizované cestopisy, v ktorých sa mieša fakt s fikciou.
