Vyhľadávanie
Bratislava, Procom 2011
Významný literárny kritik, vedec a prekladateľ Vincent Šabík nadväzuje Portrétmi estetikov na svoje predchádzajúce publikácie Diskurzy o kultúre (2001), v ktorých analyzuje a reflektuje kultúrne dianie poznačené celospoločenskou a globálnou transformáciou; Diskurzy o estetike z roku 2003, v ktorých rozvíja reflexie o literatúre a umení, estetickom dianí a myslení ako nevyhnutnej súčasti kultúrneho človeka. Roku 2007 vyšla jeho monografia Intelektuál ako homo politicus o postavení vzdelancov v európskej kultúre od najstarších čias po súčasnosť. Aj z uvedených publikácií vidieť, že prof. Šabík pracuje na výskumných projektoch už dlhší čas. V knihe Homo aestheticus – Človek estetický skúma na základe rekonštrukcie názorov reprezentantov estetického myslenia ich vzťah k umeniu, tvorbe a recepcii umeleckého diela.
V úvodnej časi – Antropologická dilema Homo aestheticus – otvára problematiku idey celku. Popri portrétnych štúdiách venovaných estetikom 20. storočia (T. W. Adorno, M. M. Bachtin, W. Benjamin, R. Barthes, E. Caissirer, E. R. Curtius, T. S. Eliot, H. G. Gadamer, R. Jakobson, S. Kierkegaard, Z. Mathauser, F. Miko, P. Sloterdijk) vracia sa ku kľúčovému iniciátorovi estetického myslenia – k antickému Platónovi epochy „začiatkov európskeho myslenia aj v estetike“, ktorého mnohí filozofi považujú za neprekonaného. Ako vidieť, estetický človek nielen v minulosti, ale ani dnes neprestáva hľadať estetické dimenzie svojich aktivít aj vlastnej existencie. Autor zdôrazňuje, že v súčasnosti je toto hľadanie o to ťažšie, o čo väčšie sú vplyvy prekračovania hraníc, noriem kultúrnych aj civilizačných. Dospel k názoru, že samo estetické myslenie sa takto vyprázdňuje, dostáva sa do závozu, ba stáva sa služobníkom dominujúcich záujmov – osobitne mediálnej a komerčnej sféry. Preto je potrebné vracať sa k iniciátorom estetického myslenia v kontextoch historických, dobových, sociálnych aj antropologických a kompletizovať celkový obraz ich myslenia, najmä intersubjektívne intencie existenciálnej estetiky, nielen sekundárne informácie.
Projekt „homo aestheticus“ je z hľadiska rozsahu veľmi náročný, aj keď sa pokúša podať koncízny obraz estetického myslenia podnetných iniciátorov, principiálne sa pokúša zostať otvorený, nedefinitívny, a to na úrovni celku, ako aj jednotlivých reprezentantov. Autor ho nekoncipuje ako systematickú učebnicu, ako chronologicky a hierarchicky zošnurovaný výklad či schematický obraz, ale skôr ako antropológiu, v ktorej chce pokračovať. Profesor Šabík vychádza zo svojich dlhodobých skúseností s literatúrou a umením, ich kritikou a teóriou, zo skúseností vysokoškolského pedagóga, ktorý celé dve decéniá prednášal teóriu a dejiny estetického myslenia, estetických koncepcií. Tento mimoriadne aktívny literárny kritik a vedec má v pláne ďalšie analýzy dobových trendov dotýkajúcich sa estetizácie ako kultúrneho a životného fenoménu, konceptov životného štýlu, života ako umeleckého diela. Túto publikáciu by mali poznať nielen študenti vysokých škôl, ale aj ľudia, ktorí sa chcú obohacovať svojho ducha a nebyť zameraní len biologicky a materiálne. Publikácia obohacuje nielen ducha, ale podnecuje aj tvorivosť.
