Vyhľadávanie
Pestrý a bohatý zborník
Hrdina v balkánskych a stredoeurópskych literatúrach 19. a 20. storočia
Bratislava, VEDA 2004
Kniha je vyústením rovnomenného medzinárodného projektu Ústavu svetovej literatúry SAV, Kabinetu filmu a divadla SAV a Inštitútu literatúry Bulharskej akadémie vied. Napriek konfrontačne znejúcemu názvu tu nejde o hľadanie protikladov a antinómií, ale o sledovanie (a)linearity vývoja pojmu „hrdina“ a jeho chápania v balkánskom a stredoeurópskom kultúrnom priestore. Zborník obsahuje 19 erudovaných štúdií z pera siedmich slovenských literárnych vedcov, dvoch slovenských filmových a divadelných vedcov a napokon ôsmich literárnych vedcov z Bulharska.
Zborník otvárajú štúdie bulharských literárnych vedkýň zaoberajúcich sa vymedzením stredoeurópskeho priestoru s prihliadnutím na interpretácie V. Havla, M. Kunderu, G. Konrada, Cz. Milosza a definovaním bulharskej postmoderny spolu s emblematickou analýzou jej najvýznamnejších textov. Nasledujúce štúdie poukazujú na metahistorickú formu súdržnosti talianskej a slovenskej literatúry a podobnú úlohu telesnosti v oboch literatúrach, na problémy fikčnosti a nefikčnosti a na otázky týkajúce sa zobrazenia lyrického subjektu v slovenskej, maďarskej a bulharskej literatúre (Krasko, Ady, Bagrjana). Cez dvojité bytie hrdinov D. Kiša a takmer psychopatologickú štúdiu o hrdinoch Eliasa Canettiho sa prenášame do stredu zborníka, v ktorom nás očakáva problematika gréckeho a bulharského vojnového denníka, hrdinstvo a hrdinovia poézie J. Smreka, Č. Mutafova a S. Minkova.
Podobami nemeckého postexpresionistického hrdinu medzi dvoma svetovými vojnami v bulharskej, slovenskej a rakúskej moderne sa dostávame k záverečným štúdiám, ktoré kriticky reflektujú hrdinu slovenských dramatických textov a „antihrdinu“ v slovenských absurdných operách a slovenskom absurdnom divadle. Špecifické miesto v zborníku zaujíma štúdia o argentínskom spisovateľovi Juliovi Cortazárovi, ktorá usúvzťažňuje stredoeurópsky a balkánsky kontext s kontextom svetovej literatúry.
Zborník Hrdina v balkánskych a stredoeurópskych literatúrach 19. a 20. storočia je príliš bohatý a zaujímavý na to, aby sa dal na takomto malom priestore myšlienkovo a teoreticky obsiahnuť, a preto ho každému vážnemu záujemcovi o problémy súčasnej literatúry a literárnej vedy vrelo odporúčam.
Patrik Oriešek
