Vyhľadávanie
Lekárka Lýdia nedokáže ani po rokoch odpustiť svojej mladšej sestre Eme, že jej prebrala priateľa, bývalého spolužiaka z medicíny, Huberta a vydala sa za neho. Napriek tomu, že si našla milujúceho manžela – architekta Dávida – nie je schopná vyrovnať sa s tým, čo považuje za neodpustiteľnú zradu. O to viac je zaskočená, keď jej sestra príde zagratulovať k narodeninám a zároveň jej oznámi, že ju Hubert vyhodil z domu a na niekoľko dní by sa chcela ubytovať u nej. Lýdia odmietne. Na druhý deň sa dozvie, že Ema je nezvestná. Viac ako jej zmiznutie ju však trápi poznanie, že jej city k Hubertovi nevyhasli. Neverí, že by to bol tyran s psychopatickými sklonmi, ako tvrdí jej sestra, a začína uvažovať, aké by to bolo, keby sa vrátila k svojej prvej láske...
To je východisko najnovšej prózy Adriany Macháčovej (1966) Hubertove ženy (Ikar 2015). Skúsená autorka sa pohráva s motívmi vášne a zrady a ich zničujúcimi účinkami na psychiku, príbeh dokonca okoreňuje detektívnou zápletkou. Navyše čitateľovi predstavuje i „tretiu Hubertovu ženu“, naivnú zdravotnú sestru Veroniku, a načrtáva aj osudy rozvedených rodičov oboch sestier. Protagonistkou rozprávania však zostáva Lýdia, ktorá pôsobí navonok chladne a vyrovnane, je uznávanou lekárkou, ale málokto vie, že je v súkromí neistá až citovo labilná.
Jednotlivé ženské charaktery sú psychologicky prepracované a uveriteľné. Veď kto z nás by nepoznal ženy, ktoré svojou láskou priam dusia, či iné, posadnuté vlastnou predstavou o tom, čo je alebo nie je správne. Macháčová sa však dotýka aj témy domáceho násilia v podobe psychického teroru, ktorý je sprvu ťažko identifikovateľný. V druhej rovine predostiera úvahy o boji rozumu a vášne, ale aj o schopnosti odpúšťať iným i sebe.
