Vyhľadávanie
Tajný život mužov
Jozef Heriban: Intimita vlkov, Bratislava, Herial 2008
Priznám sa, po knihe Jozefa Heribana Intimita vlkov som siahala s istými obavami. Bulvár ju totiž označil div nie za pornografiu a ja som si nechcela pokaziť dobrý dojem, ktorý vo mne vyvolala pred rokmi autorova prvá próza Niekto na mňa stále píska. Mimochodom, v anonymnej súťaži Literárneho fondu získala v roku 1993 prvé miesto. Jeho druhá kniha Úspech má srdce žraloka už bola z iného súdka, ale i tak vyhrala v čitateľskej ankete Knižnej revue Kniha roka 2007.
Po prečítaní knihy som však bola vcelku príjemne prekvapená.
Autor, známy aj ako režisér, scenárista a odborník na reklamu, síce vsadil v tomto prípade na odvážne erotické scény, ktoré naznačuje už i fotografia Luba Špirku z prebalu (možno to bol svojím spôsobom marketingový ťah), ale ešte viac vsadil na ochotu čitateľa hrať sa so snami a predstavami. O tajných službách, láske i zúfalstve, hudbe i médiach, i o tom, ako by človek možno vychutnával pôžitky sveta, keby bol bohatý, krásny, zdravý a úspešný. Lenže každá vec má svoj rub a líc, a za všetko sa platí v priamom i prenesenom zmysle slova. Rozprávač príbehu Michal Mayer je tajný agent, ktorý má všetko a nemá nič, stráca rodinu, lásku, majetok, sebaúctu aj seba a končí na invalidnom vozíku. Celý príbeh, v ktorom sa prelína priestor a čas je však možno iba akási hra fantázie – predstava, aké by to bolo, keby... Intimita vlkov je predsa, ako sa v knihe zdôrazňuje, rozprávanie o skrytom živote mužov (ale nielen ich), o hľadaní a strácaní, o strachu z existencie a zodpovednosti za ňu a najmä o večnom ľudskom sne, túžbe vzlietnuť zo všednosti k slnku...
Zaujímavá je aj kompozícia. Jednotlivé kapitoly ako obrazy scenára alebo medzihry hudobnej skladby. Pod kultivovanú jazykovú úpravu sa podpísala Marta Bábiková.
A ešte niečo – v závere knihy Michal predostiera dávno objavené pravdy, napríklad: „Jediné čo po nás zostane, je to, čo urobíme pre druhých. V našom živote je inak všetko len požičané. Keď odídeme, nič si nemôžeme zobrať so sebou. Tí, čo to vedia, všetko rozdajú...“, alebo: „Vždy sa nám stane to, čo v sebe nosíme. Čo máme v hlave. Čo si vymyslíme.“, prípadne: „Ak niečo veľmi chcete, môže sa to nakoniec podariť. Človek sa nemá nikdy vzdávať.“ Nič nového pod slnkom, a predsa tie slová rezonujú a inšpirujú znova a znova...
Elena Ťapajová
