Preklad Stanislava Repar
Literárna nadácia Studňa 2015
Trojica talentova-
ných a úspešných
umelkýň prináša
slovenským čita-
teľom výber poézie
pod názvom Izby
a iné básne. Au-
torkou knihy je slo-
vinská poetka Maja
Vidmar, ktorej dielo
sa k nám dostáva
vďaka slovenskému prekladu Stanislavy Repar.
O očarujúci a moderný dizajn knižky sa postarala
Lea Fekete.
Výber textov, ako aj bravúrny preklad si
Stanislava Repar obhájila v doslove. Knihu zo-
stavila z niekoľkých básnických zbierok Maje
Vidmar: Prítomnosť (2005), Izby (2008), Ako sa
zaľúbiš (2012), Minúty predstihu (2015). Básne
z Prítomnosti čitateľom predstavujú emancipo-
vanú lyrickú protagonistku, v zbierke Izby sa z nej
stáva „Lótova žena“, ktorá „pred dverami prešľa-
puje…“ a „celé tisícročia bude pod cudzím menom
rozprávať o úzkosti pred dverami“. V časti Ako
sa zaľúbiš nájdeme okrem veršov o poetkiných
najbližších (napríklad jej deťoch) aj metafyzické
motívy. V autorkinom repertoári napriek jej jasne
rozpoznateľnému rukopisu možno nájsť v kaž-
dej časti akýsi nový element. V časti Anekdoty
a bájky zo zbierky Ako sa zaľúbiš dáva svojim bás-
ňam anekdotický rozmer v podobe didaktických
zvieracích bájok a v poslednej zbierke Minúty
predstihu môžeme natrafi ť na alegorické obrazy
a zoomorfné metafory.
Najväčší priestor vo výbere je venovaný zbier-
ke Izby. Autorka v nej doslova prechádza z izby
do izby, kde starostlivo ukrýva svoje emócie,
niekedy otvorí dvere a čitateľ môže nahliadnuť,
inokedy ich necháva zatvorené a my môžeme len
tušiť a bádať, čo sa za „dverami“ skrýva. Hoci
je zbierka výberom jej poézie najmä z druhého
tvorivého obdobia, ich poradie, názvy a zrkadlové
zaradenie sú zámerné a účelové. To všetko sa
sémanticky zúčastňuje na výslednom osobnom
„príbehu“ protagonistky, ktorý je silno poznačený
autobiografi ckosťou. Situovanie básní do inte-
riéru či uzavretých priestorov tiež plní dôležitú
úlohu. Odráža stiesnenosť, bezradnosť, spočiatku
i bezvýchodiskovosť/neriešiteľnosť situácie (mi-
lostného trojuholníka). Názvy básní, ktoré obsa-
hujú očíslované izby (čo v nás evokuje hotelové
izby), sa stávajú jasnejším odrazom poetkinho
zámeru – deskripcie mileneckého vzťahu. Slová
vyberá veľmi starostlivo, čím jemne odhaľuje
nielen úzkosťou poranenú ženskú dušu, ale aj
jej silu čeliť neriešiteľnej situácii.
Maja Vidmar, poetka v baudelairovskom závo-
ji, stojí na úpätí iného typu ľúbostnej lyriky, než
na akú sme zvyknutí. Jej básnický jazyk je občas
trpko pálivý, drzý a výstižný. Bez „ľúbostných
klišé“ sa čitateľ ocitne v izbe poetky, v jej koži,
na jej posteli a možno po prečítaní zistí, že sme
všetci len „akurátne dutá kosť“. Za každou básňou
sa ukrýva príbeh a na pointu si počkáte. Musíte
prejsť dverami vzrušenia a nádeje, mostom po-
chybností, mrakodrapom neistoty, tunelom výči-
tiek, pivnicou strachu až k apartmánu odhodlania,
aby ste dverami hrdosti odišli do „novej“ izby.
