„Chcem, aby ste súcitili s Breivikom,“ povedala
nórska spisovateľka Åsne Seierstad (1970) po-
čas rozhovoru s Tomášom Bellom pre Denník N.
Anders Behring Breivik je krajne pravicový
terorista – masový vrah, ktorý počas útokov
22. júna 2011 zabil v Nórsku 77 ľudí. Väčšinu jeho
obetí tvorili tínedžeri z mládežníckej organizácie
Strany práce, ktorých zastrelil na ostrove Utøya,
kde mali prázdninový kemp. Breivik zabíjal aj vo
vládnej štvrti v Osle. Za jeho činy ho odsúdili na
25 rokov väzenia, s možnosťou predĺženia tres-
tu, čo je v Nórsku maximálny trest, ktorý môžu
odsúdenému uložiť.
Podľa Komparativní psychologie L. Vašinu em-
patia znamená vcítenie sa a súcitenie. Vcítenie
môžeme chápať nasledovne: sme schopní stotožniť
sa s prežitkom druhého človeka, potom od neho
v úvahách poodstúpiť a získať tak vhľad do jeho
vnútorného psychického diania. Schopnosť pred-
staviť si a precítiť to, čo sa deje s človekom tu a te-
raz, vrátane pochopenia vzťahov a súvislostí medzi
udalosťami, ktoré sa podieľali na jeho aktuálnom
stave – to je súcit. Existuje ešte ďalšia kategória,
a tou je ľútosť. V prípade ľútosti v podstate ľutuje-
me samých seba. Prežívame autentický negatívny
pocit z toho, čo sa deje inému človeku, ale hlavne
nás okupuje myšlienka, ako veľmi by sme nech-
celi, aby sa nám stalo niečo podobné, pretože sa
obávame toho, že by sme situáciu nezvládli.
Teoretický úvod som nepoužil samoúčelne. Åsne
Seierstad v knihe Jeden z nás. Príbeh o Nórsku
(preklad Miroslav Zumrík) začína niekoľkostrano-
vým opisom masakra na ostrove, aby sme vzápätí
sledovali narodenie budúceho páchateľa. Autorka
v častiach opisujúcich Breivikovo detstvo používa
skôr jeho krstné meno, počnúc dňom masakra ho
označuje priezviskom. Andersovo detstvo bolo zlé,
chlapec sa až do dospelosti cítil osamelo a frustro-
vane. Jeho čin tým však nemožno vysvetliť a ani
ospravedlniť. V jeho osobnosti sa stretlo viacero
faktorov – okrem génov a prostredia, v ktorom žil,
úlohu zohralo zrejme ešte niečo, čo ho k útokom
motivovalo. Autorka sa v knihe usiluje predostrieť,
čo znamená niekam patriť a čo v Breivikovom ži-
vote spôsobilo to, že sa odhodlal zabíjať. Seierstad
má súcit s malým Andersom, ktorému ublížili jeho
najbližší.
„Všetky scény sú konštruované podľa svedkov,“
píše Seierstad v Poznámke autora, ktorá nie je
súčasťou slovenského vydania. Značný priestor
dostávajú v knihe aj Breivikove obete. Autorka
to vysvetľuje v článku pre denník The Guardian
tým, že ich chcela opísať nielen ako lovenú korisť.
Samotná kapitola približujúca tragický piatok
zaberá 76 z celkového počtu 586 strán, opisy
zabíjania vychádzajú nielen zo svedectiev tých,
ktorí prežili, ale autorka ich dopĺňa informáciami
zo správ súdnych znalcov. Podľa môjho názoru
sú opisy života obetí a obrazy ich zabíjania preto
také živé, aby sme s útočníkom nesympatizovali.
Predošlá kapitola o výrobe bomby pripomína seri-
ál Breaking Bad, v ktorom tiež sledujeme premenu
obyčajného človeka na monštrum.
Dianie rámcujú zmeny v nórskej spoločnosti
od konca 70. rokov 20. storočia po súčasnosť po-
čas dlhoročnej vlády Strany práce, ktoré Breivik
nenávidel – išlo napríklad o emancipáciu žien
a proimigračnú politiku multikulturalizmu. Au-
torka si okrem pozitívnych príkladov všíma aj
neúspešnú integráciu ľudí z inej kultúry.
Seierstadovej kniha pôsobí ako vyvážená zmes
umeleckého a faktografi ckého textu. Príbeh uza-
tvára kapitola Ako vznikala táto kniha. V nej autor-
ka opisuje metódu, ktorú pri písaní použila. Síce
sa zúčastnila súdneho procesu s páchateľom, ten
sa s ňou však odmietol rozprávať. Jeho vyjadre-
nia o udalostiach, ktoré predchádzali súdnemu
procesu, vyplývajú teda z výpovedí iných ľudí, zo
znaleckých posudkov, z policajných zápisníc…
– Breivikovo konanie tak v konečnom dôsledku
zostáva stále záhadou.
