Vyhľadávanie
Štyridsiatnička Klára je nespokojná so svojím životom. Je slobodná, bezdetná, zamestnaná ako asistentka vedúcej oddelenia pre odbyt s pekným platom, ale nenapĺňa ju to. Voľný čas venuje starostlivosti o otca-vdovca, príležitostným návštevám rodiny svojho brata, športovaniu a raz do týždňa stretnutiam s vydatou priateľkou Vierou, ktorá je na materskej dovolenke s dvomi deťmi, či mailovaniu s priateľkou Magdou, ktorá žije v zahraničí. Klára priateľkám závidí „farebný život plný peňazí i lásky“. Ona sa už síce vzdala myšlienky na manželstvo, ale večery trávi vo svojom byte sama pri televízii či snívaním o ceste do Francúzska a je frustrovaná zo svojej „obyčajnej“ existencie. Občas si pripomína slová zomierajúcej matky o tom, aby zostala sama sebou a neprispôsobovala sa za každú cenu zo strachu, že zostane sama. Ale to ju nedokáže utešiť. Naopak, trápi sa spomienkami na nie najlepšie manželstvo rodičov. Zlom nastane, keď po otcovej smrti zistí, že má vo Francúzsku nevlastnú sestru Annu, ktorá zomiera a chce, aby sa niekto postaral o jej depresiami trpiacu dcéru Žanettu a vnučku Julinku. Klára sa s ňou prostredníctvom mailov zblíži a rozhodne sa pomôcť...
Takto dajako v skratke by sa dal prerozprávať príbeh najnovšej knihy (už 26. v poradí) najobľúbenejšej a najpredávanejšej priekopníčky „ženskej literatúry“ na Slovensku Táne Keleovej-Vasilkovej Julinkina pekáreň. Jej bonusom je vykreslenie niektorých charakterov. Hoci aj švagriná Oľga, vyrovnaná manželka a matka dvoch detí, žena, ktorá „je spokojná s tým, čo má, a to je dnes veľmi vzácny jav“. A za bonus možno považovať i niektoré myšlienky protagonistky. Napríklad: „Náš život je o mnohých premlčaných veciach. Nepovieme ich, nevyslovíme... zo strachu, z neschopnosti veci riešiť... niekedy z lenivosti a pohodlnosti. ...a mlčanie vytvára múr, ktorý nám nedovoľuje priblížiť sa k druhým, spoznať ich“, prípadne: „Teraz už viem, že treba prijať možnosti, ktoré život ponúka. Nečakať na lepšie, neobracať sa im chrbtom. Nevyplatí sa to. Náš čas na zemi je vymedzený – môže sa stať, že vlastnou vinou nestihneme urobiť to, čo sme mali, mohli...“ Sen o pečení chleba a samotná reálna pekáreň je v tomto kontexte svojskou metaforou života!
V porovnaní s predchádzajúcimi autorkinými dielami možno hovoriť o príbehu, ktorý sa síce nevyhýba krutostiam života, ale prezentuje ich skôr optimistickejšie, akoby z istého nadhľadu. Celok pôsobí ako milé a povzbudzujúce čítanie. Povedala by som, že je to slovenská verzia knižnej „slepačej polievky“ – lieku na doráňané srdce.
