Recenzia
Andrea Ševčíková
20.10.2014

Keď na Haiti padá dážď - Veronika Savarijová

Misia. Pre niekoho najhoršia skúsenosť, pre iného spoznanie odlišného spôsobu života, ale hlavne pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú. Kniha Keď na Haiti padá dážď Veroniky Savarijovej poskytuje pohľad na pôsobenie lekárov a sociálnych pracovníkov na misii, problémy, ktoré musia denne riešiť, a nahliadne aj do ich súkromia.

Mladá žena Anika sa rozhodne kvôli nezhodámv manželstve zúčastniť na trojmesačnej misii na Haiti. Prvý šok zažije, keď musí prehliadnuť „hygienický štandard“ izby, v ktorej sa o miesto bude deliť s množstvom švábov a špinavých riadov. Neskôr spoznáva mladého sympatického lekára Jozefa, vzájomne sa začnú priťahovať, napriek jej počiatočnej vzdorovitosti. Trávia spolu veľa času, Jozef ju zasväcuje do praktík liečby v krajine, kde lekár lieči najmä podľa svojej intuície, bez moderných prístrojov, nanajvýš s teplomerom a tlakomerom. Navštevujú chudobné rodiny Haiťanov (trpiace chorobami, ako brušný týfus, malária) a sirotinec, kde deti žijú v budove so zatekajúcou strechou, spia na deravých matracoch, bez elektriny, s nedostatkom jedla a pitnej vody napriek finančnej podpore misie. Anika je zúfalá, pretože im nedokáže pomôcť.

Vďaka Jozefovi sa mení jej pohľad na svet. Postačuje jej oveľa menej, než mala – papier, pero, jednoduchý zoznam, do ktorého pribudol Jozef. Skromní ľudia ju naučili rozmýšľať celkom inak – žiť jednoduchšie, skromnejšie a neobklopovať sa materiálnymi zbytočnosťami. Stráca výčitky svedomia voči manželovi Dušanovi. Ten prichádza po dvoch mesiacoch za ňou...

Možno som v knihe hľadala viac o práci misionárov. Autorka však prostredníctvom Aniky opísala vlastné zážitky, premeny, stratené hodnoty a znovuobjavené šťastie. Previedla čitateľa nedotknutou prírodou i zanedbanými uličkami miest. Jej vzrušujúci opis túžby po objatí a svojho vnútra ma úplne „dostal“.