Preklad Vladislav Gális
Vydavateľstvo Premedia 2015
Psychoterapeuti občas
fl irtujú s prózou. Po sláv-
nych vedeckých prácach
či esejach uvoľnia v sebe
literárne ambície a prí-
behy zaobalia do ľúbivej-
ších foriem. Nie vždy to
musí vyjsť – vtedy sa
vytrápi autor a, žiaľ, aj
čitatelia. Yalomovi to,
našťastie, s jeho romá-
nom o posadnutosti vyšlo. Viac než dobre.
Irvin D. Yalom ukazuje svoju literárnu hravosť,
inteligenciu, vtip aj nadhľad. Do jedného príbe-
hu spojil dve postavy, ktoré sa reálne nestretli:
fi lozofa Friedricha Nietzscheho a uznávaného
viedenského lekára Josefa Breuera. Blíži sa ko-
niec 19. storočia. Breuer, vychýrený odborník na
neurologické diagnózy, žije s manželkou a deťmi.
Je čerstvý štyridsiatnik a cíti prvé signály zostupu
do obdobia životného súmraku. Krásna mladá
dáma Lou Saloméová má pre neho nového pacien-
ta. Zvláštneho muža a zatiaľ neznámeho fi lozofa,
ktorého knihy kupuje len zopár nadšencov. Verí,
že Nietzsche raz šokuje celý svet prenikavosťou
svojej fi lozofi e. Zatiaľ však trpí materiálnou bie-
dou a migrénami. Je depresívny a zoslabnutý.
Dvaja muži, pacient a lekár, sa stretávajú a začnú
viesť medzi sebou dialóg. Najprv to vyzerá ako súboj
kto z koho, postupne sa jeden druhému otvárajú.
Hoci ide „len“ o rozprávanie, začína sa vzrušujúca
hra. Lekár sa stáva pacientom a naopak. Osamelý
Nietzsche s bázňou spoznáva priateľstvo, aké za-
tiaľ neskúsil. Breuer odhaľuje svoje skryté túžby
a posadnutosť krásnou Berthou (ide o slávnu Annu
O., ktorá je legendou v dejinách psychoterapie). Pri-
znáva vnútornú nenaplnenosť a strach.
Nietzsche nepozná zľutovanie. Servíruje
svojmu novému priateľovi kruté pravdy o živote
a smrti. Odkrýva až do neznesiteľnej nahoty všet-
ky jeho falošné ilúzie. Obaja podstupujú terapiu
hovorením, ktorá im zbúra aj posledné zvyšky
klamstiev o sebe.
Najpríznačnejším prívlastkom vystihujúcim
tento román je inteligentný. Kto prekoná prvot-
nú antipatiu či obavy zo suchopárneho čítania,
rýchlo sa nechá opantať príbehom, v ktorom sa
zdanlivo nič nedeje. A pritom sa deje všetko, ide
o život, smrť a ich zmysel. V dialógoch (a často aj
v tvrdej konfrontácii) dvoch nepokojných mužov
je obsiahnutý fascinujúci svet poznania o ľud-
skom tele i duši, exkurz do medicíny aj života
hlavného mesta monarchie na sklonku storočia
Prvou a nakoniec jedinou skutočnou úlohou
zostáva napriek všeobecnej tuposti, prázdnote
a zradám žiť vlastný život: „Smrť nie je hrozná
ak človek zomrie, keď naplní svoj život! Ak človek
nežije v pravý čas, potom nemôže v pravý čas
zomrieť.“
