Vyhľadávanie
Kniha ilúzií či ilúzia knihy?
Paul Auster: Kniha ilúzií
Bratislava, Ikar 2004
Preklad Vladislav Gális
Napriek veľkej popularite v Európe a postupne i v domovskej Amerike, je dielo Paula Austera pre slovenského čitateľa, spoliehajúceho sa na preklady, veľkou neznámou. I preto je Kniha ilúzií, prvá Austerova kniha preložená do slovenčiny, významným literárnym počinom.
Už samotný názov knihy je signifikantný. Kniha je totiž písaním o Hectorovi Mannovi, komikovi z éry nemých filmov, a zároveň písaním, ktoré s ilúziou (pre vytvorenie novej ilúzie) ráta od samého začiatku, pretože hmatateľnosť Austerovej knihy narúša ilúzia o knihe inej, menej hmatateľnej, vznikajúcej pred našimi očami, ale zároveň rozplývajúcej sa v zvláštnom rozprávaní a komplikovanej kompozícii.
Text paralelne podáva ľudské osudy Hectora Manna a Davida Zimmera, píšuceho o Hectorovi; no tak, ako sa preplietajú dva životné príbehy, prelína sa spôsob narácie o nich. Ak je Hectorov príbeh postupným dopĺňaním skladačky Zimmerom, Zimmerov príbeh je rovnako komponovaný autorom, čo vytvára rafinovanú spleť jednotlivých nitiek príbehu, rôznych časových rovín a návratných motívov.
Snaha, aby všetko so všetkým v texte súviselo a dôležitosť náhody síce na viacerých miestach pôsobia vykonštruovane, no napriek zložitej výstavbe je text vďaka pôsobivému príbehu ľahko čitateľný. V konečnom dôsledku je i uveriteľný: hĺbkou ponoru do ľudského vnútra a opakovaním tézy, „že svet je len ilúzia, ktorú treba každý deň nanovo vymýšľať" (s. 55).
Za nepredvídateľnosťou a náhodnosťou osudu sa skrýva namáhavé hľadanie vlastnej identity profesora Zimmera, rozprávača celého príbehu, ktorý sa, po tragickej smrti najbližších, štúdiom Hectorových filmov a spoznávaním jeho života snaží pochopiť vlastný život a nájsť v ňom sám seba, svoju budúcnosť. Lenže toto hľadanie je neustále sťažované komunikačnou neschopnosťou spôsobujúcou izoláciu a osamelosť: „bol som len človek, ktorý predstiera, že žije, mŕtvy, ktorý celé dni prekladá knihu od mŕtveho" (s. 97).
Neustála prítomnosť smrti dodáva celému rozprávaniu nostalgický podtón, rovnako aj myšlienka, či skutočne žijeme, keď nás nikto nevidí a nikto nikdy nespozná naše celoživotné dielo, ktorú možno pokladať za kľúč ku Knihe ilúzií.
Miriam Némethová
