Vyhľadávanie
Iróniou vybásniť svet
Jurij Andruchovyč: Rekreácie
Prešov, BAUM 2003
Preklad Valerij Kupka
Tvorba ukrajinského autora zrejme nie je slovenskému čitateľovi veľmi známa, hoci vo svojej domovine patrí Jurij Andruchovyč k najznámejším súčasným autorom. Záujem čitateľskej obce a literárnej kritiky vyvolal i román Rekreácie, ktorý sa po jedenástich rokoch od svojho prvého vydania dočkal slovenského prekladu. Napriek situovaniu príbehu do ukrajinského prostredia si na svoje príde aj ne-ukrajinský čitateľ, a to pre ostrý satirický podtón.
Dej odohrávajúci sa počas slávnosti Vzkriesenia Ducha ponúka celú plejádu postáv kvázipatriotov a kváziliterátov. Ich ústami možno ironizovať pomýlené chápanie poézie, literatúry, statusu básnika, ale i reálií postkomunistických krajín.
Inakosť hlavných protagonistov - „vynikajúcich”, „ohromných”, „kolosálnych” – básnikov sa spočiatku javí len ako štylizovanie sa do podoby stredovekého blázna, ktorému je všetko dovolené, vrátane ostrej kritiky namierenej na odkrývanie faloše sveta a fraškovitosti konania ostatných postáv. Andruchovyč však ide ďalej. Neustálymi premenami rozprávačskej optiky, parodovaním tradičných textotvorných postupov a cudzích narácií nastavuje krivé zrkadlo i tým postavám, ktorých bohémstvo sa spočiatku javilo ako ostrý kontrast s novodobým snobstvom ukrajinských patriotov. Ironického rozprávača vystrieda sarkastický a občasným sebareferenčným vstupom autora medzi postavy dochádza k odkrývaniu nezmyselnosti ich básnickej tvorby, pretože každého „zaujíma... iba to, že ste slávny básnik” (s. 74).
Sebareferenčnosť je nielen nastavením nového zorného uhla na absurditu slávnosti, ale aj osvetlením autorovej poetiky využívajúcej schematizmus a verbalizmus v spôsobe budovania textu. Z toho dôvodu i spotvorené podoby poetiky hororu, krimi príbehu, odborného textu, sentimentálneho románu s bestsellerovým happy endom nemožno čítať v inom kóde než ironickom. Ani happy end nie je žiadnym happy endom, pretože rekreácia nie je synonymom dovolenky, oddychu, ale len smutno-smiešnym pohľadom na pochybnú každodennú realitu s hĺbkou ľudského strachu o vlastnú existenciu, o snahu, čo najlepšie využiť čas nášho života.
Miriam Némethová
