Vyhľadávanie
Madeleine Wickham: Kokteily pre tri
Noxi, Bratislava 2009
Preklad Alfréd Marek
Tri vymódené baby na obálke knihy, to neveští nič dobrého. Alebo to bude typické ufňukané čítanie, alebo je v tom diele niečo viac, ako by sme čakali.
A je tam niečo viac! Pozoruhodné dielko Londýnčanky Madeleine Wickham sa síce začína symptomaticky pre ženskú literatúru - pravidelnou babskou jazdou v kokteilovom bare, ale hneď po ľahkej charakteristike troch hlavných hrdiniek začnú udalosti pozvoľna naberať spád. Až taký, že vám vyrazí dych. Zdanlivo šťastná realita troch novinárok začne vystrkovať svoje kruté hrany, zakotvené v dávnej, ale nezabudnutej minulosti. Všetky tri krásne a šťastné dámy sa postupne ukážu ako rozorvané, nespokojné duše. Tehotná Maggie, šéfredaktorka denníka Londoner, je vydatá za milionára, žije na vidieku v obrovskom dome snov a zdanlivo má všetko, po čom duša piští. Naozaj? Roxanne, jej kolegyňa na voľnej nohe, pracujúca pre Londoner, jej závidí, lebo ona má len ženatého milenca a dobré miesto. Len? Candice, tretia z partie, je úspešnou novinárkou v Londoneri, ale kvári ju dávna podlosť jej otca, za ktorú sa cíti zodpovedná pred kamarátkou zo školských čias. Cíti sa tak oprávnene?
Do toho sa zamiešajú rozličné konflikty, ako ich pracovný a priateľský život prináša, falošné emócie, ktoré zúčastnenými lomcujú a manipulujú, smrteľná choroba, neuveriteľne náročná starostlivosť o malé dieťa, ktorej úskaliam neveria ani skúsené matky, nie to milujúci manžel. Sklamanie v zdanlivo čestných ľuďoch a objav, že ten podliak je vlastne slušný človek...Absolútne uveriteľný život. Navyše však podaný so šarmom a zvláštnym humorom („Paddy bola typ človeka, ktorý by opustený, sám uprostred džungle iba s vreckovým nožíkom určite bol schopný zohnať šálku dobrého čaju - a pravdepodobne aj kopu čajových koláčikov.")
Madeleine Wickham sa nevyhýba zdanlivo fádnym zápletkám, každodenným udalostiam, bežným vzťahom medzi ľuďmi, ale podáva ich s ľahkosťou, originalitou a nachádza riešenie, aj keď je niekedy kruté. Úlohou dobrej literatúry, najmä dobrej literatúry pre ženy (akokoľvek protirečivo to znie) však nie je vymýšľať cukrové happyendy. Ak sa v knihe nájdeme a potvrdíme, je dobrá, lebo je uveriteľná, jej príbeh je pravdepodobný. A pravdepodobnosť je krédo, ktorého by sa ženské autorky mali držať prinajmenšom tak kultivovane, ako to robí Madeleine Wickham. Aj s tým prekvapivým záverom knižky pre naozaj náročné čitateľky, ktorý neprezradíme, lebo by ste aj tak neuverili.
Anna Goralová
