Vyhľadávanie
Philippe Claudel
Končím
Košice, Pectus 2008
Preklad Vladimíra Komorovská
Philippe Claudel (1962), francúzsky pedagóg, profesor literatúry a kultúrnej antropológie, v súčasnosti editor a spisovateľ, sa nám predstavuje prostredníctvom košického vydavateľstva Pectus. Formátom neveľké dielko Končím je nabité emóciami až po okraj. Rozprávačom príbehu je psychológ so zamestnaním hyeny – on sám tak označuje funkciu „vykrádača mŕtvol“. Jeho poslaním je získať od pozostalých obetí nehôd súhlas na odobranie orgánov pre čakateľov na transplantácie. Takmer denne je svedkom najväčšej bolesti – zo straty blízkeho človeka. Aj to je jeden z dôvodov, prečo začína uvažovaťo samovražde. Ubíjajúca práca, rasistický kolega vyznávajúci sex a násilie a chladný svet konzumu navôkol – trpkosť, bolesť a zhnusenie cítiť z každého slova hlavného hrdinu, prekypuje nimi až po okraj. Jediným dôvodom, pre ktorý je ešte stále nažive, je jeho dvojročná dcérka – jediná spomienka na milovanú manželku, ktorú navždy stratil. Prihovára sa jej jemným, až prehnane citlivým jazykom plným nežnosti, ktorý je v ostrom kontaste s vulgarizmami obklopujúcimi ho všade navôkol. „Ťažko sa mi vracalo. Bolo mi na vracanie z tohto špinavého sveta. Zaplavoval ma príšerný hnus a zanechával vo mne marazmus, ktorý mi otravoval život.“ Otázkou je, či si sám uvedomuje vlastné pokrytectvo – na jednej strane odmieta perverzné reklamy, komerčnú a prázdnu popkultúru, značkové modly, rasizmus a násilie, no na druhej strane opitý končí v posteli ženy pochybnej povesti. Je ako uzavretý tlakový hrniec s prudko explozívnym obsahom, čakajúcim na vyslobodzujúce otvorenie alebo výbuch, ktorý zničí všetko navôkol. Definitívne rozhodnutie ovplyvní jeho posledný klient – nešťastná matka, ktorá pri tragickej nehode stratí svoju sedemnásťročnú dcéru. Stáva sa pre neho symbolom odcudzenia okolitého sveta, ale zároveň aj vyslobodenia a viery v budúcnosť jeho malej dcérky. Osobná výpoveď plná násilia, protikladov, emócií, a úvah o zmysle života a smrti je síce krátkym, ale o to intenzívnejším čítaním. Je typickým príkladom literárneho diela jednoznačnej odpovede – buď ho po prečítaní so znechutením odhodíte do kúta, alebo vo vás prebudí tie najhlbšie emócie. A vtedy sa stane výkrikom, ktorého ozvena sa vám bude v ušiach ozývať ešte dlhý čas.
Vladimír Radosa
