Recenzia
Anna Tašká
11.01.2012

Kontinuita a diskontinuita – Braňo Hochel – Kritika ako možnosť poznania

Kritika ako možnosť poznania

Bratislava, Literárne informačné centrum 2011

Publikácia Kontinuita a diskontinuita je výberom z literárnokritických textov Braňa Hochela, ktoré vznikali a boli publikované v období rokov 1968 – 2007. Ide o pomerne prierezový výber, reflektujúci tak bezprostrednú, ako i staršiu súčasnosť, prózu aj poéziu – pričom k jeho vyváženosti prispieva, že sa tu popri sebe ocitá etablované i neetablované, vyššie i nižšie. Z dovedna päťdesiatich hodnotených autorov sa niektorým dostávalo systematickejšej kritikovej pozornosti (Alfonz Bednár, Milan Rúfus, Rudolf Sloboda...), zatiaľ čo inými sa zaoberal skôr náhodne a podľa všetkého jednorazovo (Peter Holka, Monika Kompaníková, Agda Bavi Pain...). V úvode publikácie Hochel popri úvahách o úlohe, subjektivite a časovosti literárnej kritiky tiež otvorene konštatuje, že sa istým autorom ako kritik zámerne vyhýbal, čím dovysvetľuje útržkovitosť svojho výberu. A naozaj, výber je mierne útržkovitý, nie však bez vnútornej logiky: číta sa dobre a plynulo bez ohľadu na to, či nás zaujíma iba konkrétny autor alebo kniha ako celok. Hochel je kritik s vlastným názorom a nepochybne aj vkusom, oboje má však na jeho texty zväčša vitálny vplyv. Literárnu kritiku si nezamieňa s reklamou. Rovnako tak sa v textoch do značnej miery vedel ubrániť prázdnym variáciám na už povedané – literárnokritické autority (minimálne niektoré) totiž badateľne radšej napáda než parafrázuje. Hoci nie všetka kritika je rovnako funkčná, nie každý text rovnako kvalitný (čo by možno čitateľ vo výbere aj očakával), táto knižka má schopnosť niečo dať každému, kto sa o slovenskú literatúru daného obdobia zaujíma. Hochel má zmysel pre humor, vie trafiť klinec po hlavičke a rád s čitateľom koketuje, a hoci nie každá krkolomná štylistická pirueta má v texte svoj efekt, vo väčšine prípadov čitateľ na Hochelovu koketériu rád pristúpi.

V úvode knihy autor okrem iného hovorí, že sa pri jej zostavovaní sústredil na cieľ nenudiť a zároveň dať čitateľovi možnosť precizovať poznanie mapovaného obdobia. Uvedené sa mu podarilo predovšetkým vďaka tomu, že takmer každý text operuje s kontextom (literárnym i literárnokritickým). A keďže nejde a ani nemalo ísť o nosnú publikáciu v oblasti slovenskej literárnej kritiky či jej vývoja, možno povedať, že sa ambícia naozaj stretla s výsledkom: literárnokritické texty Braňa Hochela predstavujú pre čitateľa prinajmenšom možnosť spoznať už spoznané z iného uhla.