Vyhľadávanie
Objavovanie nanovo
Braňo Hochel: Mr Perplex a jeho žiaci, Bratislava, ARS POETICA 2009
Básnik, prozaik, dramatik, literárny vedec, redaktor a vysokoškolský pedagóg Branislav Hochel vydal piatu básnickú zbierku s naozaj netradičným názvom, čo však pre tohto autora nie je ojedinelé. Hoci sa objavili názory, že v knihe Mr Perplex a jeho žiaci sú alúzie na budhistických majstrov a ich žiakov, nemožno zotrvať len pri takomto hodnotení, ba ani pri tom, že z tejto zbierky ustúpila modelovosť a civilný výraz. Práve naopak. Popri istých postmodernistických postupoch je modelovosť textov a civilnosť výrazu vo veľmi vyváženej miere.
V celej zbierke je prítomná postava – Mr Perplex, ktorý predstavuje akéhosi sprievodcu dejinami, múdrosťou, zákonitosťami zakorenenými v generáciách. Tie odovzdáva svojim zvedavým žiakom, a tak jednotlivé básne majú dialogický ráz a veľmi podobnú, ba až identickú kompozíciu: pozorovanie – otázka – pomenovanie – poučenie. Všetky posolstvá z jednotlivých básní vyúsťujú do konštatovania: „Do knihy Mr Perplex a jeho žiaci zapísali:“ – vždy za tým nasleduje nejaká sentencia, napr. „Hovoriť o umení znamená nehovoriť o umení“, „Z básne plynie iba to, čo v nás zostáva...“
Učenie má podobu dejín ľudstva, jeho pamäti a akejsi konfrontácie minulosti s prítomnosťou. Hochelova filozofujúca poézia vypovedá, že človek sa v princípe nemení, mení sa len prostredie, okolnosti, ale aj tie môže človek prispôsobovať, pretvárať a pretvoriť. V tejto zaujímavej zbierke veršov, ktoré istým spôsobom pripomínajú Gavlovičovu Valašskú školu mravov stodolu, je prítomný obraz tradovania múdrosti a jeho metód z generácie na generáciu, cítiť z nich morálne posolstvá, nepretržitosť odovzdávania skúseností a tradícií. Braňo Hochel nanovo objavuje a pripomína večne existujúce veci a javy, vo svojich reflexiách hovorí o zodpovednosti za chyby a omyly iných i o tom, že robiť zo záujmu, nie z donútenia predstavuje slobodu človeka. Napriek vážnosti nastoľovaných problémov nájdeme v Hochelových veršoch aj kúsky nečakaného humoru, jemné erotické motívy i iróniu: „Podľa novín bolo všetko v primeranom poriadku“.
Jednotlivé básne majú patinu starovekej poézie, ide aj o zaujímavý presah z jednej strofy do nasledujúcej, dokonca z básne do básne, alebo o verše, ktorých sémantika sa mení podľa toho, či ich umiestnime do minulosti alebo prítomnosti. V kompozícii sú aj zvláštnosti, za ktorými môžeme, no nemusíme nájsť sémantiku či zmysel, možno „len“ nápaditosť, keď napr. prázdna strana v kontexte môže symbolizovať, že človek (učiteľ Perplex) nemá komu rozprávať alebo ho nikto nepočúva. K týmto zvláštnostiam patrí aj značenie jednotlivých básní rímskymi číslicami bez zachovania ich poradia a pri absencii niektorých čísel.
Texty zbierky zdanlivo ľahko plynú, no pod tou ľahkosťou formy, ako pod tvrdou škrupinou je jadro básnikovej výpovede, ktorá rozruší, lebo človeku mnohé pripomína.
Gabriela Rakúsová
