Vyhľadávanie
Výčiny pred súdom
Ján Štrasser: Kráľ je polonahý
Bratislava, Kalligram 2004
Známy slovenský básnik, prekladateľ a publicista Ján Štrasser „spáchal" ďalšiu knižku. Tentoraz výberom z publicistiky uverejňovanej v týždenníku Dominofórum v rokoch 1998 - 2002. Ako autor v edičnej poznámke „dobrovoľne priznáva", sú plynulým pokračovaním jeho písania na témy politiky a verejného života z knihy Dvojhlavá karta, ktorá vyšla v Kalligrame roku 1999. Súčasťou knihy Kráľ je nahý sa stali aj Štrasserove satirické texty z talk show Milana Markoviča. Autor ich pokladá za prirodzenú súčasť svojej publicistiky. Knihu rámcujú dva rozhovory s autorom, ktoré tiež už vyšli časopisecky. Takže pre širšie publikum ide len o oboznámenie sa s publicistickými „činmi - výčinmi", pre zainteresovaných ide o pripomenutie a možno aj komplexné zhrnutie ako prípad sui generis.
Opustime však žartovne myslenú súdnu sieň, lebo by sa v nej autorovi za pohŕdanie súdom nebodaj ešte ušla nejaká tá pokuta, veď je to výsmech pospevovať si na takom vážnom mieste. A navyše napríklad o sekere, ktorou sa oháňa podpredseda Najvyššieho súdu!
Súd zložený z niektorých súcitnejších čitateľov by autora neustále sa slovne vrtiaceho okolo politiky možno poľutoval: „Počasie, počasie každého sa týka, / počasie našťastie nie je politika. / Politika totiž je - tak to, občan, cháp - / cesta z blata do kaluže, z dažďa pod odkvap" (piesňový text Počasie). Ľutovať však človeka za jeho dobrovoľnú voľbu? Ján Štrasser v iných textoch i v rozhovoroch naznačuje, že je so svojím statusom v medziach možností spokojný. Nuž potom čo? Súď čitateľ, či Ján Štrasser vo svojich glosách i piesňach píše pravdu, súď, či správne posudzuje politické a spoločenské výčiny, súď! Právo na verejne vyslovený názor mu žiaden čitateľský rozsudok nevezme, a to je v každom zmysle pozitívne.
Ľuboš Svetoň
