Vyhľadávanie
Ferdinand Klinda
Kráľovský nástroj a ja
Bratislava, Perfekt 2009
Prof. MUDr. Ferdinand Klinda (nar. 12. marca 1929 v Košiciach) oslávil tento rok v kruhu svojich žiakov – viacerých popredných slovenských organistov – osemdesiatiny a široká verejnosť si jeho jubileum môže pripomenúť knihou spomienok. Organ – vždy iný, s tisíckami variácií vo výtvarných detailoch nádherných vonkajších „skríň“ i v sústavách píšťal, so vždy odlišnými dispozíciami registrov, klaviatúr, na ktoré sa musí organista dopredu dispozične pripraviť, prípadne na ne zareagovať na mieste – je kráľovský nástroj. Stáročia dotváral dejiny cirkevnej hudby, ozvláštňoval aj mnohé svetské udalosti. Dnes je ozdobou mnohých slávnych koncertných siení na celom svete, pričom organárske dielne a majstri sa prekonávajú v špecifických prínosoch jednotlivých nástrojov. Organ väčšinou zanecháva v poslucháčoch mystický dojem. Zvukovo nahrádza priam celý orchester. Ovládnuť tento zložitý inštrumentačný skvost, pri každom koncertnom vystúpení iný, patrí k vrcholom interpretačného umenia.
Prof. MUDr. Ferdinand Klinda je naším i svetovo uznávaným „kráľovským“ virtuózom (a vysokoškolským pedagógom) na tomto hudobnom nástroji. Po maturite na gymnáziu v Skalici (1947) ho prijali na Konzervatóriu v Bratislave, kde sa stal (rovnako ako neskôr na VŠMU) žiakom organovej triedy prof. Ernesta Rieglera-Skalického (1947 – 1954). Súčasne bol (1947 – 1952) poslucháčom Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Doktorát medicíny získal roku 1952 a Vysokú školu múzických umení absolvoval s vyznamenaním o dva roky neskôr. Umelecké úspechy v koncertnom živote, nahrávanie početných gramoplatní, sólistická činnosť v Slovenskej filharmónii, interná pedagogická práca na VŠMU, pôsobenie v mnohých porotách medzinárodných organových súťaží, organizátorská, publikačná práca v oblasti hudby – to všetko sa v živote prof. F. Klindu rozvíjalo súbežne s neprerušenou lekárskou (a odbornou medicínskou publikačnou prácou) vo Fakultnej transfúznej stanici v Bratislave. Je autorom viacerých významných štúdií a kníh nielen z oblasti organovej literatúry (monografia Alexander Albecht, 1958, štúdia O zmarenej rehabilitácii Krútňavy a mnohé iné). Nahral dvadsať autorských LP a CD s historickou a štýlovo rozmanitou hudobnou literatúrou. Má veľké zásluhy na premiérach a propagácii slovenskej tvorby doma i v zahraničí. Inicioval domáce organové festivaly, neúnavne bojoval za zachovanie stoviek vzácnych historických organov na Slovensku a za pozdvihnutie organovej interpretácie v rámci cirkevnej hudby. Zaslúžil sa o vydanie dvoch zborníkov skladieb pod názvom Slovenská organová tvorba I., II. atď. Vymenovať všetky zásluhy prof. Ferdinanda Klindu na tejto malej ploche nemožno. Viac sa o jeho celoživotnom úsilí o slovenskú kultúru čitateľ dozvie v jeho spomienkovej knihe. Je to svedectvo osobnosti, ktorá vďaka rodinnému zázemiu prešla zložitou, náročnou, národne jednoznačnou cestou, človeka, ktorý vyniká obdivuhodnou pamäťou, dokumentačnou precíznosťou, ale aj pútavosťou spomínania na stretnutia s poprednými svetovými i domácimi organistami, dirigentmi, skladateľmi, orchestrami, koncertnými sálami. Kniha je aj svedectvom zápasov o profesionalizáciu hudobného školstva a umenia v povojnovom Slovensku. S nebývalou otvorenosťou a kritickosťou odhaľuje viacznačné správanie niektorých známych ľudí z oblasti umenia. Prof. F. Klinda – ako umelec i občan – má na to morálne právo: napriek skvelej kariére v zahraničí nikdy nepodľahol pokušeniam moci, straníckosti či služby minulému režimu, o čom vydáva rukolapné svedectvo na stránkach svojich memoárov. Doteraz si zachoval elán a odvahu mladíka, s akou v pravej chvíli otvorene hovorí o našich hudobných ziskoch, ale i stratách, prehrách a zaostávaní za svetom. Môže si to dovoliť. On totiž svet nielen pochodil a poznal – ale svet umenia si ho aj vysoko váži.
Knihu dopĺňa DVD s majstrovskými ukážkami interpretácie F. Klindu (Bach, Liszt, Janáček) a s umelcovým spomínaním na organ košického Dómu sv. Alžbety – s hrou na jeho historickom nástroji.
Terézia Ursínyová
