FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania 2015
Prešovčanka Silvia
Kaščáková má za sebou
úspechy v mnohých li
terárnych súťažiach
a útla zbierka Kŕmiť
leva z edície veršeon-
line je jej oficiálnym
knižným debutom.
Ocitlo sa v nej 21 bás
ní, pričom viaceré majú
epický základ a stvár
ňujú tak určité zlomky ľudských osudov. Autorka
v nich uplatňuje prvky prózy a voľný verš ešte
viac podčiarkuje ich príbehovosť. Niektoré verše
nadobúdajú podobu bonmotov a axióm: „Si mŕtvy
od začiatku. / S tým treba žiť“ (s. 6).
Poetka vo svojej prvotine tematizuje viaceré
problémy. Zdôrazňuje silu viery, ktorá umožňuje
prekonať utrpenie a náročnosť životnej cesty.
Neraz je v básňach možné postrehnúť kresťan
skú symboliku či alúzie na biblické texty. Tie sa
zároveň prelínajú s vnútornou potrebou písania
a pocitu naplnenia lyrického subjektu: „Viem, že
nedostanem viac. / Ani o jednu metaforu. / Postavila
som dvanásť košov a sú plné papiera“ (s. 5).
Najväčší priestor prenecháva Kaščáková
vzťahom. Odkrýva nielen komplikovaný vzťah
ženského lyrického subjektu s otcom a strach
z prílišnej podobnosti medzi nimi („Nevieš, kto
ti odpustí. / Si ako on.“, s. 30), ale predovšetkým
krehký vzťah s mužom – partnerom. Tento motív
je prítomný už v samotnom názve zbierky – Kŕmiť
leva, pričom mužský lyrický subjekt nadobúda
v tomto nerovnocennom vzťahu podobu nebez
pečnej šelmy, schopnej opätovne spôsobiť bolesť
aj tej najbližšej osobe: „Od posledného odpustenia
ubehlo menej času“ (s. 8). Naproti tomu ženský
lyrický subjekt je odvážny a nepoddajný, pod
stupuje riziko aj za cenu zranenia, „lebo vôňa je
opojná a bolesť slastná“ (s. 13). Avšak nenaplnenie
vzťahov a smútok z minulosti sa postupne menia
na strach z odmietnutia, zranené srdce sa samo
stáva zraňujúcim: „Na letisku prejsť detektorom /
so srdcom ostrým ako čepeľ“ (s. 22).
V básňach zaznievajú tiež metafyzické a filo
zofické otázky týkajúce sa bytia, plynutia života,
starnutia a smrti. Autorka sa zamýšľa nad mož
nosťou ovplyvnenia ľudského života zásahom
jednotlivca a významom nepatrného okamihu,
ktorý dokáže zmeniť osud: „Presvedčte samo-
vrahov na poslednú cigaretu“ (s. 16). Pokúša sa
vyrovnať s faktorom zomierania a smrti, ktorú
nechceme prijať, ale ktorá je zároveň taká priro
dzená ako spánok: „Spi, nauč sa, ako sa umiera“
(s. 17).
Viaceré prvky nadobúdajú v textoch ambi
valentný charakter, konkrétne sa prepája s ab
straktným. Voda ako ženský element dokáže
priniesť život, ale aj smrť, rovnako ako oheň
a zem, čo v konečnom dôsledku vytvára priro
dzený kolobeh. Ambivalentnosť sa však odráža
nielen v symbolike, táto rozpoltenosť zasahuje
aj samotný lyrický subjekt: „Ani zostať, ani odísť“
(s. 22), pričom ten akoby sa v istom okamihu zdvo
joval a sám zvonku nazeral na svoje ja: „Dcéra
môjho otca ma spoznala“ (s. 24).
Zbierka Kŕmiť leva je vyzretým debutom au
torky, ktorá sa pokúša nájsť si svoje miesto vo
svete, cítiť sa naplnená, poodhaliť vzťahy a ich
zložitosť a stať sa krotiteľkou levov.
