Vyhľadávanie
Richard David Precht: Kto som? Bratislava, Ikar 2009. Preklad Jana Sarňáková
Pohyb od otázok k odpovediam, ktoré sa neskôr samé stanú otázkami s potrebou ďalších odpovedí hlboko korení v každom z nás. Predpokladom tohto pohybu, pri ktorom mnohé otázky zvečnievajú, je presvedčenie, že stále sme ešte nedospeli do štádia úplného poznania. Takže medzi otázkami a odpoveďami vládne hojný nepomer a z tohto nepomeru sa vcelku slušne už nejaké tisícročie živí filozofia, sťaby láska k múdrosti. A tento fakt sa pre nemeckého milovníka uvažovania R. D. Prechta stal smerodajný pri koncipovaní knihy vážnych filozofických otázok súčasného človeka, ako to veľavravne signalizuje tučný červený otáznik na obálke za slovami Kto som.
V troch súboroch filozofických rozpráv s názvami Čo sa môžem dozvedieť?, Čo mám robiť? a V čo smieme dúfať? sa autor postupne venuje problémom epistemológie (poznania), morálky, metafyziky i axiológie. Zručným esejisticko-publicistickým štýlom prihŕňa do textu informácie z najnovších výskumov psychológie, neurobiológie, sociológie, antropológie, politológie atď., aby ich kombináciou s dejinami filozofických ideí vytvoril pokiaľ možno moderné a akceptovateľné odpovede. Také, nad ktorými múdry neohrnie nosom a sprostý si v ňom od nudy nebude špárať. Autor si udržiava výpovedný štandard a nevystreľuje myšlienky do stratena ako šušňové guličky, len aby ohuroval svojím prehľadom: naopak, v rozprávaní podáva témy ako príbehy a v prístupe ukazuje koncíznu líniu riešenia problému i jeho hranice. Nepôsobí ako povýšený maskulínec ani prešibaný gúglista, knihou pozýva čitateľa na serióznu filozofickú cestu (tak znie podtitul), ktorej cieľom je lámať, ale nezlomiť si hlavu. A keď sme už pri hlave, určite sa treba začítať do príbehu o deravej, doslova deravej hlave Phineasa Gagea, ktorému letiaca tyč odtrhla časť mozgu, pričom sa tešil dobrému zdraviu, no premenilo ho to na amorálne monštrum. Alebo vedeli ste, že keď hlava bolí, treba sa zaľúbiť, na svedomí to vraj má hladina sérotonínu... A ešte jedno hrozienko: gorila Koko mala múdru hlavu, lebo sa naučila dosť z našej ľudskej reči, a keď od nej žiadali, aby vyjadrila smrť, ukázala na tri obrázky: „Príjemné – Brloh – Do videnia.“ Kniha však nie je o týchto faktografických drobnostiach, skôr o veľkostiach, o veľkostiach ixixelkových, teda zásadných, všeobecných, nazvime to pravým menom: filozofických. R. D. Precht aktualizuje spôsob filozofického náhľadu na veci tým, že sa množstvo súčasných (aj medializovaných) problémov, sporov a diskusií snaží komplexnejšie zachytiť a vyjadriť. Skúma „Ja“ s celou škálou súvisiacich okruhov, ako rozum a vôľa, vedomie, podvedomie a nevedomie, city a pocity, láska a šťastie, morálne správanie a vlastníctvo, vyslovuje za a proti pri eutanázii a interrupcii, interpretuje vzťah k prírode aj zmysel života. Mysliteľsky rozkošné sú pasáže o morálnej dileme, či zhodiť chlapíka z mosta, aby sme tým zachránili piatich iných alebo o zrkadlových neurónoch, ktoré môžu zodpovedať za náš súcit, aj slová o majetku, o príčinách šťastia najšťastnejších ľudí na svete z ostrova Vanuatu, či o láske ako normálnej nepravdepodobnosti... Rozhodne treba uznať, že autor sa neokúňa, ide do úvah vopred náročných a zostáva pritom zrozumiteľný a prehľadný; určite sa mu tak podarí preformátovať mnohé vžité predstavy. Najdôležitejší je ale postoj čitateľa a aj v tomto má autor sebakriticky navrch: „Nikdy nebola napísaná taká filozofická kniha, s ktorou by mohol súhlasiť každý.“ (s. 274) Áno, práve tu je z hľadiska posudzovania knihy paradoxný pes zakopaný: keď s knihou nesúhlasíme, asi bude zlá, ale čím viac nebudete súhlasiť s Prechtovým diskurzom, tým viac budete filozofovať, čo je zas výborné pre obe strany!
Radoslav Matejov
