Vyhľadávanie
V tretej (podľa autorových slov záverečnej) knihe o Vincentovi nás Lukáš Cabala opäť zavedie do svojho Trenčína, v ktorom sa týčia mrakodrapy a premáva metro, hoci tie už existujú akosi automaticky na pozadí mesta. Tentoraz sa pozrieme skôr do historického centra.
Antikvariátnik Vincent, nadšenec magického realizmu, rád fantazíruje. Jeho kamarátka a jediná zamestnankyňa Laura si na to za tie roky, čo sa poznajú, už zvykla. Hoci ju občas nahnevá, keď Vincent rozpráva jej malému synovi Oliverovi absurdnosti, pre ktoré má potom v škole problémy.
Jedného dňa im obom pred dverami pristane záhadná obálka s pozvánkou na stretnutie Trenčianskeho knižného okrášľovacieho spolku, má sa konať v chate, ktorá však už vyše dvadsať rokov nefunguje. Ba uvidia pred ňou aj bernardína, ktorého si pamätajú z detstva. Témou stretnutia je klesajúci záujem o literatúru a čítanie – odpoveďou by mohlo byť zviditeľnenie čítania vo verejnom priestore: „Predstavte si takéto chlapa na stavbe, ako si počas desiatovej pauzy kdesi v tieni sediac na dvoch kvádroch číta Premenu.“ (s. 76)
Do tohto Trenčína prichádza izraelská novinárka Tamara Márer, ktorá pátra po svojich koreňoch. Zoznámi sa s maliarom Albertom a ten jej predstaví miesta nabité zvláštnou nostalgiou. Vezme ju do hotela, kde sa platí iba československými korunami a obsluha je tam príslovečne nepríjemná. Ľudia si tam chodia užiť atmosféru bývalého režimu, no raz v noci Albert s Tamarou z izby hotela zazrú v uliciach tanky.
Tamara sa zoznamuje s minulosťou mesta, v ktorom kedysi žila početná a veľmi činorodá židovská komunita, prišiel však holokaust, arizácia a táto časť obyvateľstva načisto zmizla. A predsa sa tu naje v Schneiberovej kóšer reštaurácii, kúpi si knihu v kníhkupectve Leopolda Gansela a koreniny u pána Grossa.
Cabala predstavuje Trenčín zahalený minulosťou, či už dávnejšou, ktorú vyhladila druhá svetová vojna, alebo nedávnou, ktorej dozvuky pociťujeme dodnes, autor si povzdychne aj nad ničením priemyselných pamiatok, ktorého sme svedkami v súčasnosti. Vidíme však aj Trenčín zahalený nocou či okorenený záhadou. Mesto mnohým dôverne známe tak ponúka nové pohľady – inšpirovali aj maliara Juraja Tomana, ktorý k textu namaľoval nočné scenérie či ikonické stavby a vystihol snovú atmosféru prózy Spomenieš si na Trenčín?.
V knihe sa prelínajú nielen rôzne obdobia, ale aj mentálne svety – strata a deštrukcia historickej pamäti sa prepletá so spomienkovým optimizmom; praktická a sčítaná Laura sa musí vyrovnávať s matkou, ktorá verí konšpiráciám a živí sa pránou. Aký je však rozdiel medzi ňou a večne fabulujúcim Vincentom? „Mama myslí všetko smrteľne vážne a tých, čo jej neveria, považuje za hlúpych, zatiaľ čo Vincent si vymýšľa za pochodu a zabáva tak prinajmenšom seba.“ (s. 65) Hlavné postavy však neberú nič smrteľne vážne a celá kniha je pretkaná úsmevnými až absurdnými príhodami z antikvariátu – dovolím si predpokladať, že mnohé sa zakladajú na autorovej priamej skúsenosti.
Cabala, sám fanúšik magického realizmu napríklad Cortázara či Borgesa, ktorých mená sa tu mihnú, opäť hladko prechádza medzi skutočnosťou a fantáziou, medzi tým, čo bolo a čo by mohlo byť. Opakovane je tu silnou témou literatúra, hoci niektoré úvahy o čítaní a nečítaní pôsobia príliš didakticky, rovnako aj niektoré zamyslenia nad minulosťou. No práve autorova sčítanosť, tak ako v prípade prvých dvoch kníh o Vincentovi (Satori v Trenčíne, 2020 a Jar v Jekaterinburgu, 2021), dodáva próze jedinečnú príťažlivosť a rozširuje čitateľskú skúsenosť. A rovnako ako pri prvých dvoch knihách treba aj tu vyzdvihnúť jej vizuálnu stránku. Text a obrazy navzájom komunikujú a umocňujú tak zážitok zo zaujímavého príbehu.
Lukáš Cabala: Spomenieš si na Trenčín?
Artforum, Bratislava 2023
