Recenzia
Elena Ťapajová
10.07.2014

Kým hviezdy svietia – Renata Bhujun

Renata Bhujun hneď v úvode svojej najnovšej knihy Kým hviezdy svietia (Motýľ 2013) nadelila svojej sedemnásťročnej hrdinke Ivetke bremeno polosiroty, dcéry kriminálnika, ťažkú haváriu na motorke, drogovú závislosť a navyše aj osud HIV pozitívnej. S tým všetkým sa musí vyrovnať nielen maturantka Iveta, ale aj jej rodina. Čiže otec Vilo, stará mama Mária, krstná mama Eva či priateľky Simona, Táňa i jej nová láska Juraj. Autorka rozohráva vzťahy trojgeneračnej rodiny v  menšom slovenskom meste s dôrazom na ten medzi dcérou a otcom, ale aj okolím.

Je záslužné, že príbeh nejde iba po vzťahovej línii a nezaoberá sa len problémami s láskou. Naopak, dotýka sa aj drogovej závislosti a  otázky  HIV či problematiky našich dobrovoľníkov v  zahraničí, ktorú tu reprezentuje postava Juraja. Nenadarmo je autorka absolventkou Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Škoda, že celkový dojem potom oslabí absencia jazykového redaktora (hoci aj v takej maličkosti, že slovo myšlienka sa píše s ypsilonom). A ešte niečo. Rôzne múdrosti, ktoré zaznievajú v dialógoch či vnútorných monológoch jednotlivých postáv, pôsobia občas až príliš knižne. Dôvod zistí čitateľ, keď si v závere prečíta poznámku o zakomponovaní myšlienok Rama Kripalu. Na druhej strane je to isté plus. V dnešnom hektickom živote človeku dobre padne, keď sa môže pristaviť pri myšlienkach o odpúšťaní či šťastí: „Ak len minútu zo svojho dňa venujeme iným a nielen sebe, má náš život zmysel.“ A to predsa stojí za to si uvedomiť a podľa toho konať.