Vyhľadávanie
Na noži
Tibor Ferko: Lásky hra osudná
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2005
Fešák s menom, ktoré naozaj len tak nevymyslíte, Edmund Mundant prednáša estetiku a pôsobenia na fakulte má plné zuby. Chce dať výpoveď, no dekan mu ju navrhne ešte predtým než otvorí ústa, takže odchádza na svoju chatu. Zatúži po študentke Judite a skôr než s ňou prežije osudový zdvih (zdvih aj v tom šťavnatom zmysle) už, rečou autora, vyplavuje hormóny s jej sesternicou Aďou. V prvej polovici novely sa testosterónne výkony tohto štyridsiatnika pohybujú na hranici sci-fi, potom nastanú naozajstné problémy, objavuje sa dávna láska so synom Jakubom. Hádajme, kto je jeho otec? Edmund po chatovom dobrodružstve nakoniec zakotví v tom správnom prístave svojho osudu, to sa nám ale erotické eldorádo zatiaľ pekne zvrtne na cudne scvrknutý sentimenťák s farárom v pozadí a s nedoriešenou dramatickou dilemou. No fuj. Autor ašpirujúci na osemdesiatku svojho Edmunda teda poriadne popreháňal po pláňach zašlých erotických sníčkov, za ktoré by sa nehanbil žiaden pubertiak, blahoželáme! Vložil mu do úst sústa presladké, ale aj strašné hnidy intelektuálske a mudrlantské. A rozprávač, raz vážny, raz sarkastický, raz rozšantený, inokedy s pokrčeným čelom, je vlastne taký istý, len ho ešte viac počuť v spojeniach typu: prsia ako hádzanárske lopty, živočíšne funkčné telo, sošná konfigurácia muža a ženy, romanca... indukovala rozmarnosť alebo v štyroch riadkoch sa popýši takýmto reťazcom: sexuálne blúznenie – ľúbostné vzdychy – diabolský rituál – mocnosti vášne. A pridajme aj jednu múdrosť z jeho dielničky: Česi hovoria ženám kočka, asi preto, že sa to macká! Nuž, menom sme začali, menom aj skončime: Mundant podľa s. 12 znamená prepisovač na čisto, Tibor Ferko by napísal dobrú novelu, keby zostal verný tomuto menu aj principiálne a zbavil sa prozatérskych špiniek, prešľapov, ostružlín atď.
Radoslav Matejov
