Vyhľadávanie
Naučíme sa (z)lietať?
Stanislav Štepka: Lastovičie rozprávky, Bratislava, Ikar 2008
Darinka a Roman, dve módne strihnuté, po zuby sa usmievajúce lastovičky v podaní ilustrátora Svetozára Mydlu sprevádzajú venovanie knižky, ktoré svojim malým veľkým kamarátom Ninke a Filipkovi predosiela Stanislav Štepka.
Desať rozprávaní ubehne ako v rýchliku. Opisujú zrýchlený školský rok na Školskej ulici. Asi preto tak rýchlo ubieha, že sa v ňom (z)lieta. Lastovičie mláďatá Romanko a Darinka sa trénujú v ovládaní vzdušného majstrovstva, aby na jeseň mohli odletieť s mamou za slnkom do Afriky. (Z)lietanie nacvičujú aj Ninka a Filipko, deti z rodiny, na dome ktorých si lastovičky uvili hniezdo.
Už od začiatku sa medzi obidvoma rodinami pestujú vzácne dobré susedské vzťahy. Mama lastovička naučila svoje deti ako sa majú u domácich slušne predstaviť a uctiť si ich, že im poskytli domov. Ľudská mama Stanka má zasa porozumenie pre lastovičky a víta ich oknom otvoreným dokorán. Tam, kde vládne otvorenosť a ústretovosť, (z)lietanie sa môže začať. Za (z)lietanie označujem aktivitu i postoj úplne odlišných tvorov, ktoré vedie k stretnutiu a spoznávaniu, k hľadaniu spoločného. Predpokladom (z)lietania je dôvera, z ktorej sa množia dobré nápady a nenápadné hrdinské skutky malých i dospelých priateľov. Filipko a Ninka nemôžu plachtiť so svojimi lastovičími kamarátmi vo vzduchu. To im nebráni zalietať si s nimi aspoň na bicykli. Všetci si pomáhajú a starajú sa, aby sa napriek odlišným vlastnostiam a schopnostiam mohli ostošesť kamarátiť. Ako náhle si lastovičie a ľudské decká vzájomne otvorili svoje svety, začali sa o ne deliť, dokážu si porozumieť i napriek rôznej reči.
Pomocou knižky sa deti môžu naučiť viacerým dobrým životným princípom. Štepkove príbehy ich totiž prevedú hodnotami priateľstva a partnerskej spolupráce. Poukazujú na to, aké dôležité je vnímať potreby kamaráta. Kamarátska pomoc v pravý čas nie je opisovaná ako heroizmus, ale je podávaná s ľahkosťou a hravosťou, ktorá patrí k hodnotám zdravého slobodného vzťahu. Lastovičie rozprávky by sme mohli nazvať aj príhodami o dobrých, čistých srdciach. Tie totiž vidia aj poza limity rozumu.
Knižka Stanislava Štepku je prostým čítaním. Jazyk príbehov pripomína jednoduché detské vyjadrovanie. Nie je v nich napätie, konflikt, negatívna postava. Pripomínajú rozprávania pred spaním, hoci miestami trochu useknuté, pri ktorých dospelák zhŕňa a komentuje deťom podstatné zážitky a skúsenosti z dňa - z pozorovania zvieratiek, z prechádzok po okolí i z malých spoločných dobrodružstiev. Treba len veriť, že budú čitateľov inšpirovať k hodnotným (z)letom.
Timotea Vráblová
