Vyhľadávanie
Ales Adamovič a Daniil Granin: Leningradská blokáda
Bratislava, Ikar 2009. Preklad Alojz Keníž
Ruský spisovateľ Daniil Alexandrovič Granin (vlastným menom D. A. German) sa napriek bohatej predchádzajúcej tvorbe preslávil za hranicami ZSSR až Knihou blokády. Napísal ju spolu s bieloruským spisovateľom, publicistom a literárnym kritikom Alesom Adamovičom. Vyšla v dvoch častiach v rokoch 1977 a 1982. V rokoch 1981 a 1984 vyše šesťstostranové svojím spôsobom epochálne dielo vyšlo ako Blokádní denníky a Kniha o blokádě v pražskom Lidovom nakladatelství. Verzia tohto diela, ktorá vychádza v slovenčine pod názvom Leningradská blokáda, je podstatne skrátená z anglicky upraveného vydania, s ktorým Granin, niekoľko rokov po smrti Adamoviča, súhlasil. Toľko stručná genéza.
Predkladaná kniha stavia predovšetkým na zápiskoch (z prvého zhruba trištvrte roka vojny a najťažších mesiacov blokády Leningradu) troch ľudí rozdielneho sociálneho pôvodu i záberu: Georgija Alexejeviča Kňazeva, historika, čiastočne ochrnutého riaditeľa Archívu Akadémie vied, Juru Riabinkina, pätnásťročného chlapca, ktorý pre slabý zrak nemôže byť vysnívaným námorným kadetom, a Lidije Georgijevny Ochapkinovej, matky dvoch malých detí, ktorej zápisky vznikali tesne po prežitých rokoch vojny, aby sa na všetky hrôzy nezabudlo. Tieto zápisky len občas dopĺňajú záznamy či spomienky ďalších osôb, vrátane Daniila Granina, ten vtedy počas zákopovej vojny bojoval v prednej línii obrancov Leningradu. Záznamy paralelne zobrazujú prvé zvesti o vojne a postupne gradujú cez zmätky pri prvých evakuáciách detí až po tragiku prežitia v treskúcej zime, kde deti závidia sebe navzájom či rodičom a rodičia deťom každú smidku chleba, a predsa sa dokážu niekedy premôcť a nezištne sa podeliť, rátajúc s tým, že každá chvíľa, každý deň môžu byť tým posledným.
Viacerí pamätníci vojny ani dnes nedokážu takéto riadky čítať. Poznamenanie je prisilné. Napriek tomu by isto stálo za úvahu vydať v slovenčine oba kompletné diely pôvodnej knihy, azda by sme dokázali stráviť aj rozsiahlejšiu spisbu. Tiež ma trochu zaskočilo viac podrobnejších zmienok o prekladateľoch do angličtiny v predslove diela ako o pôvodných autoroch, ktorí pozbierali a ponachádzali roztrúsené písomné záznamy niekoľkých z tých vyše troch miliónov, ktorí kataklizmu v obliehanom mrznúcom meste prežili alebo neprežili, avšak verili a dúfali aspoň v nasledujúci deň. Každého z nich poháňal vpred iný „hnací motor“, niekoho láska k rodine, iného svedomitosť a statočnosť a ďalšieho možno duch a intelekt. Autori navyše vyhľadávali príbuzných bývalých „blokádnikov“, ako sa sami Leningradčania tých rokov nazvali, viedli s nimi dlhé a bolestivé rozhovory. Kniha o leningradskej blokáde vo svojom jednoduchom a zároveň zložitom komplexe pocitov a konaní hovorí o rôznych aspektoch človečenstva, o najvlastnejšej túžbe všetkých, túžbe žiť. V tom je jej sila.
Michal Schuster
