Vyhľadávanie
Jasné kontúry
Božena Juríčková: Ľudovít Hološka. Príbeh znaku
Bratislava, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2006
Monografia o živote a diele jablonického rodáka Ľudovíta Hološku sa nenadarmo začína jeho esejou uverejnenou v Slovenských pohľadoch, v ktorej hneď v úvode spomína mená dvoch spisovateľov: Š. Strážaya a R. Slobodu. Spätosť jeho tvorby so širším kultúrnym kontextom, konkrétne s tvorbou básnikov a prozaikov vstupujúcich do literatúry v 60. rokoch je neodmysliteľná, rovnako ako je neodmysliteľná spätosť jeho výtvarného prejavu s vlastnými esejistickými komentármi. Oboje nám pomáha objasniť genézu jeho autorského prístupu a metódu tvorby (ako aj jeho neutíchajúci záujem o ilustrovanie knižných publikácií jemu blízkych autorov; Hološkova ilustrátorská tvorba však nie je predmetom najnovšej monografie, preto sa táto poznámka uvádza v zátvorke.)
V takejto situácii autorského samovykladania, samovysvetľovania, ktorá tvorí priam rovnocenné východisko ako jeho vlastná výtvarná tvorba, ale i v situácii obdivu k autorskému slovnému sebavyjadrovaniu (rovnako ako v obdive k celoživotnej tvorbe Ľ. Hološku) je situácia teoretičky výtvarného umenia, autorky textu, kunsthistoričky Boženy Juríčkovej, nezávideniahodná. Pravda, na podobnú výpoveď o svojom autorovi sa pripravovala dlhodobo. V poslednom desaťročí bola kurátorkou viacerých jeho výstav (Kresby a maľby na papieri, Záhorská galéria Senica, podobná výstava v Liptovskom Mikuláši, výstava Farby záhrady k 60. narodeninám V. Šikulu v modranskom Múzeu Ľ. Štúra, prezentácia jeho maliarskej tvorby v Záhorskej galérii v Senici a i.). Možno povedať, že každá autorská výstava, jej zostavenie a sprievodné slovo k nej sa rovná vydaniu knižky, čiže čiastkovej štúdii k istému problému autorovej tvorby i k celkovému autorskému postoju k výtvarnému prejavu vo všeobecnosti. Takéto čiastkové štúdie sú teda istou predprípravou autorky na obsažnú monografiu, v ktorej nám poskytuje celostný pohľad na autora, vymedzuje jeho osobné „existenčné teritórium“ (konkrétne zázemie), širšie súradnice jeho maliarskej tvorby, okruh motivických zdrojov, ale i prierez jej jednotlivými obdobiami (séria procesuálnych autoportrétov, citácie kubizmu, figurálna obraznosť až po citácie historickej maľby). Na rozsahom neveľkej ploche textu sa jej podarilo obsiahnuť i reakcie na Hološkovo dielo a jeho prijímanie. Na záver – po bohatej ilustračnej časti, rozsahom najväčšej časti publikácie – je pripojené kalendárium, zoznam individuálnych výstav a výber z kolektívnych výstav.
Po kratšej monografii Ľ. Podušela z roku 1984 monografia B. Juríčkovej mapuje Hološkovo celoživotné dielo, sústreďujúc sa výberom reprodukcií na skoré obdobie a najmä na prezentačne bohaté Hološkovo obdobie na prelome tisícročí. Príbeh znaku je rovnako príbehom Hološkovho života, ako i svedectvom autorkinho záujmu o tento príbeh. Jej záujem zas svedčí o tom, že autorov prejav a okruh jeho tém jej je vnútorne blízky, vie mu porozumieť a súzvučí s ním, no autorka napriek tomu neupadá do teoreticky nepodložených chvál, ale jej výpoveď o ňom zostáva v informatívne vecnej, vycizelovanej odbornej polohe, zachytávajúc jasné kontúry Hološkovho diela.
Anna Blahová
