Vyhľadávanie
Nadčasovo, na plnú hubu
Tomáš Janovic: Maj ma rád
Levice, K. K. Bagala – L.C.A. Publishers Group 2005
Kresby Dušan Polakovič
Pre slovenského čitateľa „starý známy“ a overený pisateľ krátkych aforizmov Tomáš Janovic ponúka svoju ďalšiu (ani neviem koľkú v poradí) knižku s výstižným názvom Maj ma rád. Spisovateľ „janovicovského“ formátu si môže dovoliť takto dvojzmyselne poštekliť svojho čitateľa. Po prvé preto, že ho ani na ďalších stranách svojej knižky nebude šetriť a po druhé preto, že ten, kto po jeho knižke siahne, je veľmi dobre uzrozumený s autorovými manierami, vie, že Janovic nie nadarmo a nie hlušinu mláti.
Hľadať poetickú a filozofickú podstatu Janovicových aforizmov je na tomto mieste asi nemiestne. Čitateľ, ktorý číta aj iné médiá ako knihy, sa s nimi stretáva pomaly na každom kroku, no toho, kto by ich náhodou nepoznal, a spoznať chcel, treba upozorniť a usmerniť v niekoľkých zásadných bodoch. Janovic píše aforizmy a epigramy, to znamená krátke slovesné útvary, ktoré významovou skratkou a paradoxom obrátia naruby chápanie toho, čomu sme takmer nevenovali pozornosť, alebo venovali pozornosť, no neprišli na kobylku. Alebo, takpovediac, na plnú hubu odhalia tabuizovaný alebo zvykom ustálený spôsob myslenia a správania sa a jeho hlbší ne/zmysel: „Kto celý život lezie / do nesprávnej rite /je pohoršený / keď niekto lezie do správnej“ (s. 55) Ján Štrasser na prebale knihy uvažuje nad morálnym a priam moralizátorským charakterom Janovicových aforizmov, no čitateľa upokojuje konštatovaním, že i moralita sa dá napísať s dobrým vkusom a štýlom. Preto sa nebojte vziať do ruky tie Janovice, aj keď sa v nich nájdeme, nepodrobí nás bežnej kritike, posúdi nás „na úrovni“.
Obdivuhodné sú na tvorivej aktivite Tomáša Janovica dva zásadné fakty. Autor si, hádam, neprestajne vymýšľa, stále komponuje a píše, ale nie len tak, naverímboha. On má navyše ohromný pozorovací talent, ktorý pretaví skutočnosť cez kotol kritického myslenia, ktoré si pamätá, tu i tam do neho zabrúsi, a napokon ho vypľuje okrášlený čepčekom dvoj i viacdimenzionálneho pohľadu.
Dušan Polakovič narába s podobnou surovinou v hlave i v ruke, no spracúva ju inak, kresbou. Jeho kresby nie sú ilustráciami Janovicovej knihy, stoja samostatne a aj samostatne, no bez slov vypovedajú. Napriek tomuto faktu si autori v knižke veľmi dobre rozumejú, keď je priveľa bystrého, no úsečného a šporovlivého Janovicovho slova, človek pookreje nad ostrovtipným obrázkom, ktorý si môže sám, bez pomoci autora okomentovať. Ich hra začína hneď na obale, z ktorého sa spod spomínaného názvu Maj ma rád usmieva milý klaun. V prvom momente naletíme, že ide o milú knižočku pre ratolesti, z ktorej sa bude prihovárať klauník a žobroniť o detskú emóciu. No len čo otočíme knihu „zadkom“, pobozkaný zadok tam skutočne nájdeme a pochopíme údel klauna, byť vždy len prešibaným iluzionistom.
Som presvedčená, že Janovicova tvorba prikladá na okolitú realitu ostrie noža, nie jeho rub a je preto dobrým komentátorom súdobého diania. I napriek tomu je nadčasová a pocit nadčasovosti Janovicových kníh umocňuje slobodný pohľad na historickú konštantu ľudstva – jeho šváry i nešváry.
Eva Ťapajnová
