Vyhľadávanie
Ján Uličiansky: Malá princezná
Bratislava, Perfekt 2009. Ilustrácie Miloš Kopták
„Česť musí byť nad všetkým, vyznával Saint-Ex, tento nemeštiak svojej doby, tento aristokrat z minulých čias. On z čestnosti nikdy nezľavil. Mohol ma naučiť ovládať lietadlo, ale nie, on ma naučil, čo je česť, teda niečo neveľmi užitočné, no o to nebezpečnejšie.“ Spomína vo svojej autobiografii Súkromné hodiny života na stretnutie a spoluprácu s autorom Malého princa FranÇoise Giroudová, spisovateľka, novinárka, filmárka a ministerka kultúry. Ako dvadsaťročná sa s ním stretla pri nakrúcaní Južnej pošty. Exupéry sa ubytoval vo vedľajšej izbe hotela a rytiersky dával pozor, aby sa k nej ako k mladej dievčine nikto zo štábu ničomne nepriblížil. Túžbu po autenticite, vnútornej čistote, ktoré umožňujú vidieť veci zdanlivo neveľmi užitočné, no v skutočnosti tie najpodstatnejšie, prežila zrejme aj väčšina čitateľov Malého princa. Zaznieva tiež z paraboly, filozoficko-rozprávkarskej úvahy, najnovšej knižky Jána Uličianskeho Malá princezná. Tak titul, ako aj obsahové členenie knižky napovedajú, Malá princezná je alúziou, voľnou parafrázou, autorským echom Malého princa.
Rytiersky ochranca – spisovateľ sa vezie vo výťahu so susedkou – nastávajúcou mamičkou. Tá mu na ultrazvukovej snímke predstaví očakávanú Malú princeznú. Bábätko sa nečakane začne ponáhľať na svet. Suseda sa musí vybrať do pôrodnice. Malá princezná sa predčasne narodí. Medzitým si spisovateľ vyberie zo schránky zvláštny list – osobnú rozprávkarskú výzvu. Znova sa ocitne vo výťahu. Tento raz je však v ňom pre poruchu uväznený v tme. Možno preto, aby mohol zachrániť, alebo sa zachrániť. Vo výťahu totiž opäť stretne Malú princeznú. Duchovná bytosť predčasne narodeného dievčatka sa pobrala hľadať svoju mamu a prichystanú postieľku s nebesami. Jej stretnutie so spisovateľom má byť podobne ako v prípade rozprávača Malého princa katarzným, pre rozprávkara mystickým momentom. Je symbolickým vnútorným putovaním. Pripomína predzvesť, prorocké zjavenie, ktorého prostredníctvom sa srdce človeka pozerá na veľké nebeské tajomstvá. Medzi nebom a priepasťou, uprostred výťahovej šachty, je spisovateľ splnomocnený na to, aby vydal svedectvo o putovaní k zázračnému okamihu zrodu, k precitnutiu bytosti, k jej osobnostnému kľúču, ktorým si otvorí dvere do tohto sveta. Výťah sa zastavil, zasekol v medzipriestore, a tak je nútený zahľadieť sa do príbehu dievčatka, ktoré sa ocitá v medzipriestore svojho pozemského života. Podobne ako Exupéryho rozprávač ho premôže bázeň a údiv nad čistotou, ušľachtilosťou, nad prirodzeným nahým bytím. Takéto stretnutia sú poznačené clivotou. Človek si uvedomí, že jeho oko už nie je prosté, životný priestor vníma v svojských lomoch, zlo-moch.
Hľadanie mamy je dobrodružná púť. Autor predstaví čitateľovi celú plejádu monštruóznych osobností: osamelú učiteľku, ambicióznu cynickú novinárku, samoľúbu a sebeckú matku hochštaplera, ktorej život prerastá cez hlavu, patologicky čistotnú pani Perfektnú, Dadu z Trinidadu s voľnou morálkou, slobodnú „trojmamu“, naveky sklamanú mamu pani Sklamanú, démonicky manipulatívnu Veštkyňu. Ich bytosť žije vo väzení. Prejavujú sa ako ľudské torzá - strašidelne. Malá princezná rozpozná, že nemajú nič spoločné s jej mamou. Stretnutie s nimi však pripomína „smrteľné zovretie hada“, preto je vystrašená.
Svetlo sa znovu zažne, výťah sa pohne. Všetko sa dostáva do normálnych koľají. Príbeh sa predbehne o niekoľko rokov, keď sa Malá princezná hrá pod oknom rozprávkara. Pre dospelého čitateľa, podobne ako pre rozprávkara, znamená voľný priestor a čerstvý vzduch nádej po chvíľach väzenia medzi nebom a priepasťou. Detský čitateľ bude musieť zapnúť intuíciu na plné obrátky. Komplikovaná psychologická kresba postáv, narážky na reálie, na ktoré sa možno nebude ani vedieť spýtať (napríklad pocitová paralela predčasne narodeného dievčatka medzi správaním pani Perfektnej a skúsenosťami na pôrodnej sále), porozumenie, ako je to s nehmotnou a hmotnou podobou Malej princeznej, môžu byť „baobabmi“ pre pochopenie textu. Možno veriť, že mu cestu z húštin pomôže nájsť rytierska odvaha a túžba po čistote, ktorá je mnohým malým ešte vlastná, kým tí veľkí na ne občas potrebujú „súkromné hodiny života“.
Timotea Vráblová
